Teória viazaného verša pre laikov - Alba

Autor: Erik Kriššák | 8.3.2021 o 7:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

Ľúbostná lyrika má v sebe niečo, čo bude vždy aktuálne, nuž som sa rozhodol, že priblížim jednu z jej romantických polôh – albu.

Alba je neodmysliteľne spätá s rytiermi, trubadúrmi a všetkými tými plamennými osobami, ktoré holdujú mileneckému životu bez manželských zväzkov.

Pre navodenie zdania aktuálnosti je možné vygúgliť niekoľko nič nehovoriacich definícií, ktoré melú o tom istom. Ide o ľúbostnú báseň (pieseň) zachytávajúcu ranné lúčenie sa milencov, budených spevom vtákov, vyznávajúcich si nehynúcu lásku a pod. Slovenská wikipédia dodáva, že ide o provensalskú pieseň, anglická verzia wikipédie si všíma význam slova alba (úsvit) a dodáva jednu dôležitú informáciu, ide o poddruh okcitánskej lyriky. Spomína, že z obsahovej stránky do deja vstupuje aj osoba takzvaného strážcu, ktorý varuje milencov pred manželom/rivalom/donášačom a navzdory jeho dobrým úmyslom ho za to tie dve hrdličky veľmi nechvália.

Môj nostalgický papierový zdroj Teória literatúry pre stredné školy o albe veľa nenahovorí, takže je možné citovať všetky štyri vety:

„Alba patrí tematicky do ľúbostnej lyriky. Je to básnické stvárnenie lúčenia milencov na úsvite po spoločne strávenej noci. Od 13. storočia sa stala módou v mnohých európskych krajinách a ich literatúrach. V novších časoch sa ako osobitný žáner v poézii nepestuje.“

A potom, že stredoškolské vzdelanie je o niečom!

Úžasná kniha Přátelé, přiléhavý složím vers prináša jednak kvalitnú teoretickú bázu, a tiež množstvo praktických ukážok okcitánskej trubadúrskej tvorby. Teóriou Vás nebudem veľmi zaťažovať, kto chce, nech si zoženie a prečíta, neodpustím si však niekoľko citácií zo spisu De amore od Andrea Cappelana venujúcich sa pravidlám lásky:

Manželstvo nie je platný dôvod k odmietnutiu lásky – nič rytierskejšie som azda ešte nečítal.

Ten, kto prežije smrť svojej milovanej, bude čakať dva roky – nie smútiť, čakať, to je celkom zaujímavé.

Každý milenec musí zblednúť v prítomnosti svojej milovanej – nemôžem si pomôcť, zblednúť si spájam so strachom...

Nič nebráni žene byť milovaná dvomi mužmi a ani mužovi byť milovaný dvoma ženami– aké romantické a praktické zároveň.

Kým sa dostanem k albe, predsa len podotknem, že okcitánski trubadúri formálne svoje piesne podriaďovali pevne stanovenému počtu slabík a rýmovej zhode koncov slov, s prihliadnutím na mužský/ženský slovný prízvuk (gramatickými rýmami sa to tam priam hemžilo). Táto ich posadnutosť formálnymi znakmi bola často kritizovaná ako umelá, treba si však uvedomiť, že išlo o piesne sprevádzané hudobnými nástrojmi a nie o poéziu ako takú.

Podľa Prokopa a Holuba je alba typom c(h)ansonu, pôvod slova albus pochádza z latinčiny a znamená biely, bledý. Téma vyjadruje rozhorčenie milencov, že sa musia za svitania rozlúčiť a tiež strach, že budú prichytení takpovediac pri čine. Tomu zabraňuje strážca, ktorý z veže oznamuje príchod rána. A práve nočným strážnikom sa prisudzuje pôvod alby, hoci reálne vychádza z liturgických skladieb haleluja a hymnov s tematikou svitania. Čo mimochodom potvrdzuje aj tzv. religiózna alba, ktorá vo svitaní vyjadruje alegóriu príchodu Spasiteľa a nebeskej slávy. Kto chce naozaj podrobné detaily, nech si prečíta knihu PROKOP, Josef – HOLUB, Jiří. Přátelé, přiléhavý složím vers : Písně okcitánských trubadúrů. Praha : Argo, 2001. 279 s. ISBN 80-7203-409-X.

Na záver odcitujem jednu albu z uvedenej knihy:

 

Hlídej jen dobře, hlídači hradu, dál
/Raimbaut de Vaqueiras (1180-1205)/

 

I. 
Hlídej jen dobře, hlídači hradu, dál,

ze všech žen tu nejhezčí jsem vyzískal, 

u ní jsem, než zas přijde úsvit. 

Vstává den, ač já ho nevolal, 

příležitost mi vzal

k další hře ten úsvit, 

úsvit, ach ten úsvit! 

 

II. 
Hlídači, nespi, jen křič a zpívej sám, 

bohatší jsem neb to, po čem toužím, mám

nejradši bych neviděl úsvit. 

Nestačí to, já den proklínám, 

že mnoho škodí nám, 

víc, nežli sám úsvit, 

úsvit, ach ten úsvit! 

 

III. 
Pozorný buď, ty hlídači na věži, 

lépe sny se před žárlivcem nestřeží, 

otravný víc se zdá než úsvit. 

Dole my, nám láska náleží, 

jen na ní záleží. 

Však straší nás úsvit, 

Úsvit, ach ten úsvit! 

 

IV. 
Pozdravit vás, Paní, chci a sbohem dát, 

nutno jít, už dál nemohu setrvat, 

těžko být musí mě, že úsvit

objevit sa chtěl, do noci vpad. 

Myslím, že oklamat

znovu nás chce úsvit, 

Úsvit, ach, ten úsvit! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Investičná skupina Penta odchádza z vydavateľstva Petit Press

Podiel Penty kupuje tradičný investor do nezávislých médií.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Keď umrieť, tak na slobode

Aká je šanca ruských väzňov na ibalgin a lekára?


Už ste čítali?