Preto je možné byť obzvlášť kostrbatý a ešte sa tváriť, že je to umenie. Skrátka, keď sa povie madrigal, tak sa začnú diať veci. Konečne je tu forma strofy, ktorá sa nejako volá a prakticky s ňou nie je veľa práce. Madrigal je, predstavte si, päť až jedenásťveršová strofa alebo aj trinásť, či štrnásťveršová. Tak ako to je, pýtate sa? Ľubovoľne, znie odpoveď. A bude horšie.
Rýmy sú usporiadané neusporiadane, sú jambické alebo trochejské, ba dokonca sa nájdu madrigaly čisto sylabické a tonika kdesi cestou utonula. Čo schéma veršov? ABABAB... Figu! Aj to je chaos rovný súčasnému smerovaniu globálnej ekonomiky, o estetických rozmeroch spoločnosti nevraviac. Kdesi v českej Wikipédii sa potuluje zistenie, že rýmov má mať "fšeho fšudy" tri, ale taký Ján Capko-Znievsky v pohode rýmoval iba jeden. A keď som pri autoroch, vo svete ho preferoval napríklad známy Francesco Petrarca. U nás ich okrem už spomínaného Capka-Znievskeho flákal na papier napríklad Pavol Országh Hviezdoslav.
Pôvodne pastierska a stredoveká ľúbostná lyrika sa časom vypracovala na mnohoraké tematické nekonečno, a preto je môj malý pokus skôr zábavkou, než formou neforemnosti.
NERÝMOVANÝ MADRIGAL
Poznatky bývajú prekliate,
nič sa dnes nedozvie čitateľ.
Pomlčí každý verš s vervou skál.
Prázdno sa opíja, víno je rozliate,
múza si jazýčkom zo zeme
maľuje záplaty na plátne.
A účet vystaviť nechceme.
Bez rýmov ostane, má dať - dal,
napokon bez groša madrigal.
NÓNA
Nóna je deväťveršová strofa, v podstate je to stanca s pridaným veršom. Pôvod má v Taliansku, už je tomu pomaly osemsto rokov, verš sa opája desiatimi slabikami a mal by mať jambický charakter. Základnú schému rýmov si azda odvodíte aj sami a keby nie, tak je to abababccb.
NÓNA
Odbilo deväť, vitaj, Nočný Bes,
ty partner mojich tajných súžení.
Pri tebe čas sa vôbec nehýbe,
berieš mi lásku, chceš sa oženiť
so žiaľom, podeliť sa o príbeh
bez konca, ženie nádej za zenit.
Deväťkrát veža zmĺkne do ticha,
deväťkrát zvon mi srdce dopichá.
A príde ráno, s krížom, bez ženy...