Pre všetkých, ktorých zaujíma, prečo sa pri viazanom verši pri facebookových statusoch občas zjavia faktické kritiky venované takzvanej „forme“, som sa rozhodol veľmi krátko a názorne ukázať, čo je vlastne ten náš materinský (slovenský) jazyk zač. Vopred upozorňujem, že na iné jazyky sú skutočnosti a vlastnosti slovenčiny neprenosné. Takisto sa nechcem zaoberať dojmológiou, pocitmi a polemikami nad tým, nakoľko niekto niečo napísal „od srdca“. Jazyk je umelá sústava pravidiel a dohodnutých významov a v písanom i verbálnom prejave má svoje zákonitosti. Bodka. Každý, kto chce, ho môže spoznávať v miere, akú uzná za vhodné. Synergia napísaného voči vnímaniu čitateľa je vec druhá, aj keď nevylučujem, že sa jej občas dotknem.
Začnem zľahka.
Predpokladám, že nemusím opisovať, čo sú hlásky, písmená abecedy a slabiky. Z pohľadu viazaného verša sa „teória“ sústredí na poslednú menovanú veličinu. A na prízvuky. Určite ste si už všimli, že slovenčina má rada prízvuk na prvej slabike. Poviete „RAda“ a nie „raDA“. „SLNko“ a a nie „slnKO“ (skúste si veľké písmená v príkladoch až zakričať, čo to spraví). Platí tu jedno špeciálne pravidlo – predložka viaže prízvuk. A preto čítame „NA svete“ a nie „na SVEte“ alebo „DO suda“ a nie „do SUda“ (i keď je možné, že na takýto verbálny prejav u niekoho narazíte, pri písaní veršov to tak (takmer) nikto vnímať nebude).
Za tie roky rokúce sa ustálili mnohé spôsoby, ako striedať prízvuky. Uvediem na úvod dva základné druhy:
TROCHEJ
Ide o to, že sa pravidelne striedajú prízvučné a neprízvučné slabiky. Jednoducho, týka sa to dvojslabičných a akýchkoľvek násobkových slov (štvor-, osemslabičných atď.).
Príklady:
RÁno NAšla ROsa TRÁvu
ZObuDIla LÚku.
NA deREši ČOsi RIEšim.
OpoVRHnuTIAhodNEJší
Všimnite si, že vďaka predložke v „na dereši“ sa z trojslabičného slova stala štvorslabičná záležitosť, a teda je to trochej.
DAKTYL
Ide o to, že po prízvučnej slabike nasledujú dve neprízvučné. Platí preto pre trojslabičné slová alebo ak pred dvojslabičné slovo pridáme predložku.
Príklady:
OPtika V HOdinách NEtiká
NEviete O svete
Striedanie prízvučných a neprízvučných slabík tvorí rytmus básne. Máte v podstate tri možnosti, buď si dáte pozor na to, koľko slabík máte vo veršoch alebo sledujete len prízvuky a v neposlednom rade môže dbať o to, aby vám sedeli nielen počty slabík, ale aj prízvuky. Uvediem príklady:
Zhodný počet slabík:
Dcéra moja, kde si?
Na poli, rátam kry.
Zhodné prízvuky:
Ako KVIEtok PLAče?
Asi TIcho.
Zhoda počtu slabík i prízvukov:
MAma SEdí PRI peci,
Otec PIje POLdeci.
JAMB
Okrem trochejov a daktylov naďabíte často aj na ďalší typ stopy (o tom nabudúce), a síce na jamb. Prikvitol k nám z anglosaskej poézie a pre slovenčinu je neprirodzený. Pravidelne sa v ňom striedajú neprízvučné a prízvučné slabiky. Aby ste niečo také formálne docielili, musíte do hry zapojiť jednoslabičné slová, ktoré budete kombinovať s trochejmi (pravidelne sa striedajúce prízvučné a neprízvučné slabiky).
Príklad:
a TEraz VÁham
aj TEbe Verím
nuž, UteKAJme
Budem teraz úmyselne nepresný a prezradím vám, že je to dosť veľký „bordel“. Najjednoduchšie je zapamätať si, že neprízvučné sú neplnovýznamové slová (spojky, častice, citoslovce, zámená a pod.) a plnovýznamové sú s prízvukom (slovesá, podstatné mená). A prízvuk viažu aj predložky, aby to nebolo jednoduché. Neplatí to stopercentne, ale rámcovo si s tým vystačíte. Navyše, niekedy môže byť jednoslabičné slovo prízvučné alebo neprízvučné, podľa umiestnenia v texte.
Príklady:
som ZRElý Ako HRUŠka
och, MOja HLAva!
už STOJ tu, FEro
Ale pozor:
STOJ tu už FEro
MAŤ sa RMÚti
NA slávu BOžiu
Niekedy človek netuší, ako sa tie jednoslabičné prízvuky vlastne vyslovujú a neostáva iné, ako spoľahnúť sa na intuíciu:
Už TU stoj vs. už tu STOJ vs. UŽ tu STOJ
Za jambické sa považuje aj to, keď na začiatku trochejského verša uvediete jeden daktyl (jedna prízvučná a dve neprízvučné slabiky):
SÚprava RUšňov FIčí K HOriZONtu
Inými slovami, jamb je oštara a je jedným z umelých prejavov, ktoré sú často terčom kritiky zástancov prirodzenosti jazyka. Nakoľko tradičné formy veršov (sonet a pod.), ku ktorým sa dostanem troška neskôr, vznikali v jazykoch (francúzsky, anglický, ale i nemecký alebo taliansky), ktoré majú inak riešené prízvuky, každý uvedomelý viazaný veršovateľ v nich jambické stopy musí dodržať, ak chce uznanie od literárnych teoretikov.