Pomiluj ma, keď umrie láska

Autor: Erik Kriššák | 5.2.2020 o 17:39 | (upravené 6.2.2020 o 13:14) Karma článku: 1,75 | Prečítané:  482x

Dozrel čas na ďalšiu nekompromisnú sondu do knižnej produkcie Pars Artem, vydavateľstva orientovaného majoritne na internetovú literárnu tvorbu. Aká je kniha Pomiluj ma, keď umrie láska od debutantky Neullior Aeternum?

 

Zaujímavá.

Aha, nie sme na sociálnej sieti, môžem sa rozpísať. Dobre teda!

Neullior Aeternum. Pseudonym z kategórie – budem zaujímavý – ukrýva mladú (pozor, toto nie je kompliment plastickému chirurgovi zrelej dôchodkyne) poetku a grafičku. Nakoľko je kniha viac ako osobná, ťažko sa mi vynecháva jej strastiplný príbeh. Ale učiním tak. Jednoducho nemám chuť pitvať problematiku pestúnskej starostlivosti kríženej molestovaním a už vôbec ma nezaujíma intímny život akéhokoľvek spisovateľa, resp. spisovateľky, nech je aj z ranku najvyhľadávanejšieho porna na internete. Nazdávam sa, že investigatívny žurnalista by ľahko spojil pseudonym s reálnym menom žijúcej osoby, takže sa na nejakého obráťte, ak máte potrebu bulvárneho vzrušovania sa. Čo je podstatné, vyhrala literárnu súťaž organizovanú Pars Poetry a dostala príležitosť vydať básnickú zbierku.

Názov evokuje telefonický rozhovor predsedu parlamentu s babou z Nových Zámkov, ale nájdu sa aj prozaickejšie asociácie. Morálna úderka sa môže anjelsky rozčertiť nad bezuzdným pozadím tohto amorálneho výroku. Samozrejme, homofóbovia sa môžu dosýta vyplakať nad prostým faktom, že láska je tu prezentovaná v dúhových farbách. No, láska. Množstvo básní je skôr o pocitoch odvrhnutia, túžby po nedosiahnuteľnej osobe, márnosti a depresívnom nihilizme.

Len nastav dlane

a moje umrú v nich,

pretože som nevera

a šepkám (z)milovanie.

Osobne som rád, že sa do zbierky nedostali rýmované pokusy vo viazanom verši, pretože pár som ich čítal na facebooku a Neullior nie je autorka, ktorá by sa vedela pohybovať zviazaná. Voľný verš jej dodáva na autenticite výpovede.

Boli sme

ako milenci z románu,

ktorý napísala moja hlava.

Chorá.

Bezradná.

Bezcenná.

Iba hlava.

Dýcham len sťažka

za trojročnou múzou,

som nemá

a zvrátená,

stále si vo mne,

vrytá do skaly.

Pamätám,

pocity vo mne vrieskali,

v hrudi vládol dážď

a ty niekde inde,

sama a zvlášť,

zvliekla si svoje telo donaha

a postúpala.

La.

La.

La...

...porcelán.

Iste, je to prvotina, nemôže ma prekvapiť dávka typického klišé, napr. o tme za zavretými očami:

Ticho

 

Za viečkami

iba tma.

 

Sivá a ničivá,

zvrtla sa z dna

a objíma všetko,

pri čom si kedy

zastala...

Nie, že by som neveril úprimnosti napísaného, predsa len je téma nešťastných stavov človeka po rozchode natoľko sprofanovaná že vyhnúť sa zabehnutým výrazom skrátka nejde. Čo tým chcem povedať? Verím, že autorka sa dokáže vo svojej tvorbe posunúť ešte ďalej. Stále sú tam možnosti obohatiť svoj prejav bez straty samej seba. A aj tém je na svete požehnane.

Kniha obsahuje aj niekoľko prozaických statí v denníkovej forme, ktoré majú v sebe koncentrovanú hrôzu. Uvediem krátky úryvok:

19. máj

Mizéria...

Keď štyri hodiny sedím za prázdnym stolom, zapínam a vypínam mobil, ktorý keby mohol, tak mi už dávno jednu vlepí...

... Škoda, že vám nikto neuverí, že v duši máte olovo...

Pokiaľ sa vyžívate v podobných opúšťajúcich sa pocitoch, je táto kniha určená práve pre vás. Neullior píše sugestívne, presvedčivo a človek jej rád odpustí niektoré ošúchané slovné spojenia, o genitívnych metaforách nevraviac (príval viet, šero spomienok). Pokiaľ nestratí svoju prirodzenú schopnosť písať expresívne, ale aj chytľavo a diapazón jej pisateľských potrieb rozšíri o nové impulzy, môže sa raz dostať aj do učebníc. V písaní sa dá ľahko zakrpatieť, ale občas sa dá aj vystúpiť na Mont Everest a ešte aj poskočiť nahor. Neullior má šancu byť občasná.

Čo dodať ku knihe ako predmetu? Mäkká väzba má funkčne minimalistický vzhľad a páči sa mi aj šedá farba strán. Pretože obsah knihy nie je čiernobiely a navzdory veľkej dávke temnoty nie je ani čisto čierny. Z formálnej stránky absentuje obsah i tiráž, v prípade kníh Pars Artem je to už priam poznávacie znamenie. Zato na záver dostaneme pár osobných reakcií na autorkinu tvorbu od fanúšikov a hneď dva doslovy. Ten od vydavateľky Zuzany Kuglerovej je hrdý, no a ten od „tej“ Doroty Nvotovej zasa o láske. Stojí za zmienku, že grafickú stránku knihy autorka zverila osobe, ktorej v tomto verila najväčšmi, a teda sebe. Dobre spravila.

Nedá mi, dobré sa chváli samo. Keď sa rodila finálna podoba knihy, mal som možnosť sa k nej vyjadriť, čo som taktne urobil. Nie, že by som mal pocit, že som nebodaj niečím zásadným prispel, len ma teší, že som dostal dôveru. Predsa len je na Slovensku „iks“ lepších odborníkov, než ja. Jedno prvenstvo mi však nikto nevezme. Ešte pred vydaním knihy som sa stal prvým internetovým trollom, ktorý napísal klasickú facebookovú znevažujúcu reakciu, ktorú sem uvádzam v pôvodnom znení so všetkými štylistickými i gramatickými chybami, ktoré má správny nenávistný komentár obsahovať. Aby sa Neullior nezľakla, až sa jej to stane v realite po vydaní knižky:

„Debutová zbierka autorky neschopnej prihláseniu sa k svojmu skutočnému menu, akoby sa hanbila za svoje dielo, je tak monotematické, až sa mono urazilo. Populárne ničotné a dehonestujúce pocity z nenaplnenej lásky a těžkého životného osudu nemôžu byť záminkou pre neschopnosť odstúpiť a pozrieť sa na svet zo širšej perspektívy. Debut je tak typicky preplnený sebestrednou touhou po láske, aj keď sa trucovito snaží predstierať opak. Do tohto falošného spektra hezky zapadá i forma. Voľný verš, dokonca malé prozaické útvary, no jasné. Človek nemusí byť vyštudovaný symfonik, aby chápal, že remeslo má zlaté dno, avšak tady ho má vybrakované a ostalo len dno. Ešte aj číslovanie strán je predvídateľné, od 1 do 99 (spočítal som to, nikdy never tlačeným informáciám).
Inglish is easy, kniha síce ešte nevyšla a nik ju nečítal. No a čo! Z facebuku je jasné, o čom. A rada autorke na záver? Opováž sa byť šťastná, prídeš o mono a vydavateľ sa na druhú cukrovou sbírku vykašle ako ja na túto knihu. Chrchly!“

Politickej korektnosti som učinil zadosť, môžem končiť. Pomiluj ma, keď umrie láska je kniha, ktorá je príjemná tým nepríjemným spôsobom, ktorý čitateľa vyvádza z komfortnej zóny a už len preto stojí za to vpustiť si ju do života.

Použitá literatúra:

Neullior AeternumPomiluj ma, keď umrie láska. Bratislava : Pars Artem, 2019. 142 s. ISBN 978-80-89939-14-5

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?