Spodný bod svetla podľa Jána Tazberíka

Autor: Erik Kriššák | 6.10.2019 o 11:02 | (upravené 6.10.2019 o 11:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  177x

Ján Tazberík je jedným z našich popredných básnikov. Inými slovami, nechcel by som robiť anketu, kto ho pozná, o poznaní jeho diela ani nehovorím... Básnická zbierka Spodný bod svetla (2014) nám dáva príležitosť zmeniť to.

Pokiaľ sa nazdávate, že som si ju vybral preto, lebo v jeho diele zaujíma nejaké významné postavenie, sklamem Vás. Dôvod je prozaickejší. Naďabil som na túto útlu knižku v kníhkupectve, inú nemali. Samozrejme, nebola to úplne slepá kúpa.

Jána Tazberíka poznám zopár rokov, pravda, naše sporadické kontakty sa donedávna obmedzovali len na pracovné záležitosti, ktoré nie sú pre poetickú stránku veci podstatné. Podstatné je, že debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla v roku 1977. To som ešte nebol na svete, tak sa mi nečudujte, že som sa s ňou nestretol.  A ani s ostatnými (napokon, ako vravia Mečiarove amnestie – lepšie neskôr ako nikdy).

Svetlo je vôbec jedným zo základných princípov, ktoré Tazberík v poézii vyznáva. S výnimkou zbierky Spod hladiny kameňa (2012) sa svetlo alebo jas zjavuje vo všetkých názvoch jeho básnických zbierok. Podľa Literárneho centra ich má na konte osem. Komunisti by povedali – dôveruj, ale preveruj, ja však od nich mám minimálne tak ďaleko ako pápež od hedonizmu (aspoň dúfam), nuž som to hlbšie neskúmal.

Knižka Spodný bod svetla nie je ľahká. Myslím na čítanie, inak je to štvorcová podvyživená publikácia o rozmeroch 15x15cm. A to je ešte jej hrúbka umelo nafúknutá, nejde o obojstrannú tlač, ale o jednostrannú, pričom každý list je preložený napoly a vlepený do chrbta väzby (takže sa Vám akoby rozchádzajú jednotlivé listy). Tento fór používam raz za uhorský rok, keď si tlačím niečo na prednes, aby som cítil v ruke aspoň niečo. Pri tlačenej knihe ma to prekvapilo. Tiráž, ako je posledné roky pri poetickej vydavateľskej politike pravidlom, absentuje. Publikačné informácie zastrešuje rub titulného lista. Ale k veci!

Oneskorená láska

1

Hovoríš, že veci na stole sú ako sťahovavé vtáky.

V húštine očí rovnako sivé, ostré ihlice.


2

A rovnako rýchlo

usiluješ sa k nim pridať čosi navyše,

nejaké meno, slabiku.
 

A tvoja ruka zložená na obruse

ako krídlo stále čaká
 

na odlet.

Ako vidno, zabudnite na viazaný verš plný ciest, čo vedú do rýmu. Rovnako si dajte zájsť chuť na vtipy. Toto je filozofická a vážna zbierka. Nechcem povedať, že necitlivá, naopak, ale prím hrá slovo, jeho význam, korelácie s inými slovami. Inými slovami, autor nezaprie, že je študovaný filozof. Pokiaľ si na nekonečnej osi umiestnite štátnické prejavy (veľa slov a nič nepoviem) nemenovanej entity so záľubou v stožiaroch na koniec zápornej škály, tieto verše budú stáť na opačnom konci, v kladnom spektre. Nečakajte litánie a nekonečné výlevy. Pár slov, často nepríjemne konkrétnych obrazov (kuk hore na tú dispozíciu – stôl, obrus, ruka v kontraste s vtákmi a krídlom v presahu k očiam, ihliciam, menu a vymaľované sivou). Žiadne abstraktné prázdno typu nekonečnej lásky, vesmírnych emócií a pod. sa tu našťastie nenachádza.

Hovorím o tebe

Nemyslím si, že som v bezpečí. Kedysi som uvažoval o trvalých

tichých vzťahoch. Niekto ako Beckett, ako Vladimír alebo Es-

tragon. Alebo niečo ako dávno vymretý živočích v ľade. Naprí-

klad taký VLADIMÍR: „Kde sme?“; ESTRAGON: „(Ani sa nepo-

hnú.)“ Rozumieme si? Nie som celkom vo svojej koži. Je to čosi

v ľade, ktorý sa roztápa. Čosi ako vymretý živočích. Hovorím ale

o sebe, Bože, čo to hovorím, – čo najďalej od seba – vystrašený

v ľade veľkými, ťažkými kostrami.  

Časť útvarov (sú rozdelené do troch častí, ale nechcite po mne, aby som Vám povedal, prečo, neviem) sú doslova básne v próze. Ilustrácie by ste hľadali márne. Jedine tá viac čierna ako biela obálka je z dielne Dušana Babjaka. Nazvať ju ilustráciou si vyžaduje otvorenejšiu myseľ, než má, slovami odporcu LGBT, pokrivený liberál. Vďaka preklepu na rube titulného listu je dokonca z ďalekej budúcnosti, copyright sa hrdí rokom 3013.

Čo dodať na záver? Spodný bod svetla je umná poetická výpoveď, ktorá sa dá prečítať rýchlo, analyzovať roky a vracať sa k nej rozhodne nebude strata času. Napokon, odhaľuje sa zdráhavejšie ako cudná deva bez milostných skúseností. Ktorého poetického chlipníka by nelákala...

Chcel som sa

skryť medzi slovami, pomodliť sa

a veriť, že nikto mi už nechýba.

Ale ešte je čas vrátiť sa,

odpustiť si

a nájsť

v slovách inú skrýšu

a prospešnejšie mrzáctva

 

Bibliografický odkaz:

TAZBERÍK, Ján. Spodný bod svetla. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014. 59 s. ISBN 978-80-89727-00-1

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Únia a Británia dosiahli dohodu o brexite

Dohodu musí schváliť britský a Európsky parlament.


Už ste čítali?