Jeseň s kľúčom od raja

Autor: Erik Kriššák | 26.4.2019 o 13:19 | (upravené 26.4.2019 o 14:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  244x

Krst poetickej knižôčky Jeseň s kľúčom od raja od dvojice Blanka Poliaková a Goran Lenčo som nenavštívil s úmyslom zadarmo sa občerstviť a nazbierať papier na podpal, takže mi dovoľte aspoň sa podeliť o dojmy z darovaného.

Gorana som spoznal, ako inak, na Facebooku, cez skupinu Literárne impresie. Včera sa konal krst najnovšej, v mnohom netypickej básnickej knižky Jeseň s kľúčom od raja v bratislavskej kaviarni Štrbské presso. Nachádza sa v Petržalke blízko vlakovej stanice. Mám to po ceste z práce, takže prečo nie. V zmienenom útulnom podniku som bol dvakrát za život a ani raz som neplatil, takže sa tam určite ešte vrátim. Keďže som priaznivcom osobného kontaktu, chcel som sa najmä zoznámiť s Goranom aj tvárou v tvár. Na miesto som dorazil takmer presne a nemenej účinne som sa ocitol na typickej slovenskej literárnej akcii z kategórie – ja, vydavateľ, rodina a známi. Musím uznať, že ma baví narúšať rodinnú atmosféru podobných akcií. Nie preto, že si uzurpujem kúsok záujmu, ale z dôvodu, že autori sa z každej neplánovanej bytosti zvyknú tešiť. Tak im treba!

So sebavedomím ignoranta rovného parlamentnému predsedovi a znalosťou diela prezentovaných tvorcov na takmer rovnakej úrovni (čosi internetových básní autora a nejaké matné povedomie o autorke nestojí za reč) som bol zvedavý, čo sa bude prezentovať.

Knižka sama o sebe pôsobí krehko a prívetivo. Šesťdesiattri číslovaných strán vo formáte 110x170 mm usvedčuje tvorcov z absencie grafomanských sklonov. Každá jedna stránka je podkreslená fotografiami lupeňov z oka Blanky Poliakovej. Apropó, pani Poliaková. Sympatická dáma je v našich literárnych končinách činná už od 60. rokov minulého storočia, na rozdiel od Gorana má svoj medailónik aj v zozname slovenských spisovateľov  v rámci stránok Literárneho informačného centra. Medzi dvomi autormi je dvojgeneračný rozdiel, nuž ich spolupráca budí priam šok. Keby sa realizovali, čo ja viem, v šoubiznise, nemusím teraz nič písať, Topky a Plusky by to zvládli za mňa. Našťastie ide o poéziu, a tak sa nad týmto spojením pozastavia akurát štatistické odchýlky spomedzi ohrozeného druhu čitateľov. Príbeh, ako vznikla spoločná výpoveď dvoch umelcov, nebudem prezrádzať, aby mali na budúcich čítačkách čím ohúriť. Vo všeobecnosti ide o korešpondenčný tok veršov, ktoré boli vo finále kultivovane usporiadané do knihy pani Poliakovou. Na ľavej strane je vždy pár slov od nej a na pravej stránke (každej dvojstrany) jeho. V knihe o tom nieto zmienky, tak keby to niekoho zaujímalo... Dúfam, že som si to dobre zapamätal.

Na krste som sa dozvedel, že je to unikát, spoločná poézia. Možno u nás, v takom Japonsku si mnohí poeti vytvárali rengy, reťazové básne na pokračovanie. Jeden básnik udal tón, ďalší odpovedal atď. Nie je to však iba doména Ďalekého východu. Napríklad sonetové vence existujú aj v tvorivom dialógu.

Knižku vydalo vydavateľstvo MAYOR. Na internete sa o ňom veľa nedozviete. Vlastné webové sídlo, pokiaľ som to schopný posúdiť, nemá. Môžete si zistiť základné údaje v registroch firiem, prípadne prelustrovať zoznam vydaných kníh v katalógoch knižníc alebo internetových obchodoch, to je však všetko. Samo seba definuje ako malú, ale kvalitnú spoločnosť, zatiaľ nemám dôvod neveriť.

A o čom je táto knižka? O staromilskej pocitovej poézii. Jemnej, pestrofarebnej, ale výrazovo značne repetitívnej. Jablká v nej zohrávajú väčšiu rolu ako v príbehu o strome poznania. Samozrejme, dnes už sotvakto príde s objavným spojením rajskej symboliky so všetkým, čo k nej patrí. O to sa ani jeden z protagonistov, trúfam si povedať, nesnaží.

Ľavá strana:

Neodtrhli ho
Nezahryzli doň

Všetko bolo
Tak
Ako predtým

Čisté
A nedotknuté

Išli
Šli sa hrať

A jablko malo
Kľúč
Od ich raja

Znie to zvláštne
Ale šli tam
Odkiaľ
Nikdy neodišli

 

Pravá strana:

V chladnom mori jesení,
nemusíme mať chladné hlavy.

V raji sa nemusíme
na nič hrať.
Môžeme sa iba hrať.
A hrať.

Byť.
Jestvovať.
Byť šťastní.

Výpovede sa nerýmujú, šetria papier pre farebný fotopodklad, napriek tomu sú pocitovo poeticky tradičné. Nie, ako keď ministerský úradník objaví „folkloristiku“, ale úprimne, nevtieravo, od srdca. Pôsobia priam starosvetsky. V dobrom. Keby som nevedel, kto čo napísal, ani by mi to nechýbalo. Slová plynú vo vzácnej zhode od začiatku do konca. Knižka stojí v Martinuse 5,50 € pred zľavou (5,24 € v zľave), nikoho preto nezruinuje. Otázkou ostáva, koho v dnešnej vulgárnej, expresívnej a povrchnej dobe dokáže zaujať. Mňa áno.

Ukážka použitá z knihy:

POLIAKOVÁ, Blanka – LENČO Goran. Jeseň s kľúčom od raja. [S. l.] : MAYOR, 2019. 63 s. ISBN 978-80-972971-5-2

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Môžu kamenné veže poprieť gravitáciu? Z fenoménu sa stáva pohroma

Úchvatné vizuálne divadlo devastuje národné parky.

Bernolákovo vytápajú splašky

Vodárenská spoločnosť podpisuje zmluvy aj napriek limitovanej kapacite.


Už ste čítali?