Potraty

Autor: Erik Kriššák | 21.6.2018 o 7:16 | (upravené 20.10.2018 o 20:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  105x

Sonetový veniec na (vždy) aktuálnu tému. Ťažkú a expresívnu, a preto sú aj slová na hrane, sem-tam aj za ňou. Napriek tomu nechcú uraziť, ale rozraziť ulity nekompromisných postojov, nech si každý vstúpi do svedomia.

Nakoľko ide o zdvojený veniec pätnástich sonetov, je to dlhé, prvé a posledné verše jednotlivých sonetov na seba nadväzujú a posledný sonet je tvorený prvými veršami tých predchádzajúcich štrnástich. Takže tak.

I.

Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu,

do ktorej pôvodne ju určil božský oco?

Má právo rozhodnúť sa, osve a či spolu

s budúcim plodom bude kráčať dňom i nocou?

Námietky prvým prikázaním nezabiješ,

si muž a v celej veci nie si ani otec,

chápem ťa, túžiš panovačne vyhnať zmije

z Edenu, sám tam nie si, čakáš vo forote,

až príde rada na posledný súd, čo prísne

posúdi každú jednu chybu tvojich skutkov

a v mene lásky v miske božskej váhy skysne

aj dobro. Ako mlieko, streklo príliš prudko.

 

Viem, ťažko sa ti klania predtým, tobôž potom,

kráľovnej stvorenia a pani nad životom.

 

II.

Kráľovnej stvorenia a pani nad životom

doprajem vládu nad jej materinským telom,

nesúdim, nepoznané okolnosti o tom,

čo ani možné dieťa isto nevedelo,

si nechá pre seba, veď nemám žiadny dôvod

zaživa pitvať, či ju niekto nenakazil

semenom chlipnej túžby takmer ukážkovo

a či ju poter vraždí v mene anabázy.       

Zvedavosť náhle píše nasledovné verše,

otázku, prečo dvojmo delíš jeden život?

Kým pri pôrode prirodzene najvzácnejšie

neoddelí sa, nemáš nárok hľadieť krivo.

 

Nič nedbáš na to, exkomunikuješ chorú,

pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru.

 

III.

Pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru,

dnes doba žičí krátkym flirtom, ľahkým devám,

morálka kape, sťaby zmizla z tohto sporu,

reklamným hlasom doktor Smrť im vábne spieva:

Tabletku kúp si, čo rozkoši voľnú ruku

ponechá na druhý deň, až sa vrátiš z flámu.  

Nepoznáš náhodného zvodcu? Do popuku!

Prehltni medicínu, hrozbu nechaj samú.

Ten malý chrcheľ hnusu radšej miesto teba

nech zakrvaví na toalete odtok z misy,

spláchni ho, voda vzýva čisté modré z neba,

na nebi mráčik spasiteľa chabo visí.

 

Ako len ubrániť sa televíznym šotom

na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou?

 

IV.

Na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou

chystá sa nedeľňajšia kázeň s túžbou vlka,

stružliká kríže vinným údom voľným okom

a vlastné klince lačno do nich pozatĺka.

Sutana na nás z parlamentu chrabro kráka,

svetská moc vyhovuje posväteným plánom,

nuž ako Svätý Juraj, ktorý skolil draka,

bez bázne nezaváha stať sa Hlúpym Janom.

Boh účel nad prostriedkom skraja posväcuje,

Si žena? Trp a neprotiv sa Jeho vôli,

uži si večnosť, vzišla z rozvášnenej ruje,

tvoj názor spravodlivú mužnosť nezabolí.

 

Hej, černokňažník, nevzbudí tá deva ľútosť? 

Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto.

 

V.

Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto,

keď, dobiedzavo, mamka, chce ti kázať

a do pokrmu primieša ti poľný kúkoľ,

vari si iba dáka otrávená váza?

Zem rozhoduje o tom, či raz bude klíčiť,

ak áno, div a zázrak zrodí na počkanie,

okamih stvorenia ohlásia vo zvonici,

zvon neodbije umieračik vtedy, ak nie.

Tvoj partner zasial, túži ovplyvňovať plody,

jak farmár, ktorý chce, či nechce žať a zberať,

nevládny, predsa vládne, ako sa mu hodí,

zákonom silnejšieho, v ňom moc zviera zvera. 

 

Tak počuj, šéfe, bleskom spamätaj sa, vieš čo?

Pre možné čosi smelo dokatuješ niečo!

 

VI.

Pre možné čosi smelo dokatuješ niečo,

z kresťanskej viesky pamätám si jednu ženu,

zhrešila, ale postavila sa tým mečom

dedinskej zloby, a tak žila iba pre ňu,

pre svoju dcéru, hoci vďaka vlastnej matke

nervový kolaps zažila, aj dnes sa trasie,

veriaca láska ukazuje, aké vratké

je nenávidieť neželané puky v raste.

Pýtam sa, kde bol otec, podlý zradca, chrapúň?

Páril sa, avšak nestaral sa, hoci mohol,

zanechal dievča s malou dcérou, nech len skapú

v prostredí, v ktorom ľuďom ubližujú Bohom.

 

Netvár sa bohorovne a že je ti ľúto,

čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom!

 

VII.

Čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom,

o tom sa nikdy nebudeme baviť, jasné?

Pakuj sa, tvoje reči vyznievajú duto.

Chceš kázať, zakazovať? Padaj z mojej básne!

Príkazy páchnu spoza tvojich zhnitých perí,

poučky o mravnosti falošnými zvukmi

špikuješ, uver, že nik im viac neuverí,  

nadarmo besne peníš, snažíš sa byť spupný.

Jedno ti nechám, aspoň si sa dáko činil,

nie ako tamten klérus, krížikoví páni,

čo neomylne odhaľujú hriešne viny

a samým nevadí im, že sú samozvaní.

 

Bruchabôľ, podobáš sa na studené lečo,

si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou.

 

VIII.

Si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou,

tiara spoza Ríma dodáva ti silu.

Odpustiť? Hohó, si ty božím synom? Prečo

prejaviť ľútosť mal by si aj pre nemilú?

Napokon, odpustky, tie niečo stoja, vieme?

Pokora pevne tkvie len v submisívnej žene,

podvoľ sa, gloriola pána tvorstva, Zeme,

ťa opanuje, pokým Diabla nevyženie!

Je v tvojej mysli, šepká čosi o riešení,

vraj rozhodni sa ako chceš a ako cítiš.

Daj pozor, pokušiteľ v žilách nádej spení,

všemocný vládca vyhostí ťa večným bytím. 

 

Múdrejšie zdá sa pred večerou súdiť rána,

budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána.

 

IX.

Budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána,

vlastnými vnútornosťami mu upchá ústa,

v márnivej túžbe sa mu zaliečavo klania, 

chce získať nežné pohryzenie a to ustáť.

Dúfajúc v čosi, čomu ani nerozumie,

lásku mu núka, pritom hovorí mu – Bože! 

Nevracia ani štipku na oplátku, umne

nakáže – pomôž si sám, ja ti nepomôžem!

Veleb ma za to, že som mrzký večný život

obalil zášťou do mokvavých handier blenu,

chudobu cti si, veď je isto spravodlivou,

Prečo ju pekelnými vatriskami ženú?

 

Parazit nadája sa, spomínam si hmlisto,

matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou.

 

X.

Matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou

plnia sa bratislavské kostoly a chrámy,

veriace ovešané umučeným Kristom

na jeho muky hriechy hádžu, páni, dámy.

V jednom sa v modrom svetle svätožiara zjaví,

v druhom zas láskyplne k smrteľníkom hlása

kazateľ slovo božie, skandujú mu davy,

popri tom kameňuje vinnú vinná masa.

Keď blížni blížnej vyčítajú žalmy z tváre,

chcú spasiť dušu, vľúdne rečie obžaloba,

život si dokatovať môže, tam je v práve,

siahne si na dušu a zistí, čo je zloba!

 

Toť na Medarda z oblohy sa leje hana,

chuť viery bude akurátna, správne slaná!

 

XI.

Chuť viery bude akurátna, správne slaná,

milosti v nemilosti iné neostáva,

jedno je, zadaná si, a či nezadaná,

jediná pravda, aj keď ľavá, vždy je pravá.

Dosť bolo planých a filozofických rečí!

Problém je daný. Kedy zakážeme deve

rozhodnúť o tom, čo sa zjavne mnohým prieči,

slobodná voľba daná Bohom končí v hneve.

Budúcich detí nepýta sa nikto na to,

či chceli narodiť sa z prvotného hriechu,

veď je to stály hrozný biznis so Zubatou,

fatálny, cintorínmi na jar kvitne nechuť.

 

Satan chce krvavnice, podhodil nám pištoľ,

nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto!

 

XII.

Nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto

sa preje kriku mĺkvych nezrodených detí,

ich matkám chystá hladomorňu, do nej čisto

mučiace vybavenie dodá, ohňom svieti

do tvárí neslobodných nešťastníc, čo mali

tú drzosť použiť to, čo im bolo dané,

vraj vlastnú vôľu, ten klam, akokoľvek malý,

mrú pod nohami kata pri nebeskej bráne. 

Padlému anjelovi načim dodať kšefty,

Zrazený? Kdeže, veď bol jasne povýšený

tým povýšeným starcom inkvizičnej sekty,

má stály prísun hriešnych duší, najmä ženy.

 

Prečo mám pocit, že som myška v oku sovy,

čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví...

 

XIII.

Čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví,

že s nami snuje nepochopiteľné plány?

Alebo oddať sa mu ako milencovi

má panna, potom ako žena klusať za ním?

Nemám nič proti tomu, aby voľba bola

poslednou šancou z možných volieb z nemožného,

diktátom zhatiť voľbu, ako sa to volá?

Otroctvo je to, Ču-mu-lang-ma toho zlého!

Pýtam sa rovno, ty si pastier a my ovce?

Raz ostriháš nás, kŕmiš, potom hladno režeš?

Musíme strpieť jarmo, okované zvonce

od stráží v talároch, smer vysvätené mreže?

 

Smie vládca vítať život absolútne nový,

na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy?

 

XIV.

Na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy

násilný diktát spoločenskej objednávky,

som písal slová, ktoré sám len ťažko strovím,

musel som, azda nebudete držať stávky. 

Viem, tieto verše boli plné nenávisti,

bolesti, neférových podpásových pästí,

zistil som, oplatí sa vzbudiť v ľuďoch istý

nechutný pocit v miere, čo sa do nich zmestí.

Urážky? Chápem, neboli však cieľom, práve

naopak, verím, že sa človek zmení, len ak

sa znechutene vzoprie súdom pri otrave

princípmi, ktoré držia stranu odhaleniam.

 

Vytryskli na obranu bezbranného bôľu.

Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu?

 

XV.

Povedz mi, farár, prečo mame berieš rolu

kráľovnej stvorenia a pani nad životom?

Pre zázrak bytia radšej vydáš pokyn chóru

na vraždu voľnej vôle pred kostolnou rotou.

Tvoj božský šéf ti, zdá sa, rozkazuje kruto,

pre možné čosi smelo dokatuješ niečo,

čo nasilu si žene v bruchu zviazal putom,

si znásilňovač, týraš len tak, medzi rečou.

Budúci pankhart bude kŕmiť tvojho Pána

matkiným plačom a tiež vlastnou nenávisťou,

chuť viery bude akurátna, správne slaná,

nech božský gurmán chlípe s gustom, celkom isto!

 

Čo myslieť mám si o tom, čo len duše loví,

na úkor matiek, ktorým stelie živé rovy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rok zmien: Kaliňák, Vaľová aj Kočner. Padali symboly moci

Aké boli najzásadnejšie udalosti od vraždy Jána Kuciaka.

ŠPORT

Hapal prekvapil, Slováci vyhrali rozdielom triedy

Novému trénerovi národného tímu Pavlovi Hapalovi premiéra vyšla.


Už ste čítali?