reklama

Braxit

Bol som sa so ženou pozrieť na básnické čítanie neformálneho spolku mladých ľudí s priliehavým (a klamlivým názvom) BRAK. Stálo to za to?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Braxit
Braxit 

V priestoroch Foajé na Štefánikovej ulici v Bratislave som bol prvýkrát. V jednej väčšej izbe na prízemí, obkolesenej kanceláriami, v ktorých sa ešte pracovalo, sa zišlo deväť účinkujúcich a o niečo viac počúvajúcich. Sedadiel bolo len tak-tak. Inými slovami, všetci protagonisti tušili, že si túto akciu robia najmä pre seba.

Čítanie poézie je síce „ťažká snobárňa“, ale ešte väčšmi „cool“ je básne písať. Ani netreba vyhľadať štatistiky predaja básnických zbierok v kníhkupectvách, aby bolo jasné, že hoci mnoho ľudí v istom období života básne písať skúša, málokto ich naozaj číta. Spravím výnimku a prehlásim, že verím, že osadenstvo sa z tejto zákonitosti snaží vybŕdnuť. Koniec-koncov, celá akcia niesla hrdý podnázov - Vystúpenie literárneho klubu BRAK spojené s Referendom o vystúpení poézie z každodenného života.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Braku pôsobí kamarát z blogu, Martin Chudík, a preto o týchto akciách dostávam echo v podobe facebookového spamu. Básnické čítačky sú skrátka klasicky záležitosťou rodiny a kamarátov. Pred pár rokmi som sa zúčastnil čítačky (alebo to bol krst knihy, mám pocit) Mariána Hatalu, keďže moja študujúca ženuška to mala v rámci štúdia na výške takpovediac povinne. To ste mali vidieť, ako sa dá narušiť rodinná pohoda tým, že na verejnú akciu príde aj niekto iný, ako pozvaní hostia. Ani len propagačných materiálov na rozdávanie sa nám nedostalo (smajlík). Ostatne, myslím, že sme sa opäť stretli, nakoľko sa mi zdalo, že sedel vedľa nás s Miškou aj včera. Ktovie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hoci udalosť na facebooku hlásala, že pôjde o tri a pol hodinový maratón, skutočnosť bola iná. Ani som tomu neveril, takže žiaden stres sa nekonal. Iste, predpokladám, že konzumácia tekutého pokrmu mohla trvať aj dlhšie, na to nie som stavaný, a tak sme sa krátko po oficiálnej časti (cca okolo 20:00) porúčali.

Celé dianie moderovala sympatická Lenka Roskošová, ktorá sa snažila vymámiť od autorov závažné filozofické a existenciálne prehlásenia, prečo vystupujú z každodennosti. Netuším, nakoľko sa na odpovede pripravovali dopredu, ale ako nestranný pozorovateľ by som hádal, že málo. Alebo inak. Básnici sú zväčša plachí ľudia, s výnimkou egoistických onanistov omračujúcich davy. Tu sa potvrdilo to „zväčša“. Našťastie, rýchlo šli radšej čítať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No, našťastie. Pamätám si viacero reakcií slávnych i historických spisovateľov, ktorí čítanie vlastných diel nenávideli. Niečo iné je tvoriť na papier (do počítača), niečo iné je prednášať. Osobne si myslím, že je lepšie zveriť čítanie profesionálom (zažil som na Ars Poetice čítanie básní hercami a malo to úplne iný percepčný rozmer). Každopádne kvitujem odvahu. Rutinérov som tam odhalil asi iba dvoch.

Aby nešlo len o suché slová, akciu spríjemňovalo aj arytmické hudobné teliesko Koleno. Šlo o jeho prvé oficiálne vystúpenie a k okolitému dianiu sa hodilo. Sympatickú snahu dvoch hudobníkov a jednej hudobníčky hrať potichu (lebo na poschodí údajne spalo nejaké bábätko) doplnila nemenej milá túžba zahrať vlastnú tvorbu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoľko prednášajúcich básnikov bolo šesť, každý dostal pomerne krátky priestor na prezentovanie svojich nových (a niekoľkých starších) prác. Najprv sa predstavila Oľga Gluštíková, aby uviedla pár básní z pripravovanej zbierky, ktorá azda vyjde do konca roka. Ako jediná zástupkyňa nežného pohlavia bola vhodným adeptom na zachytenie poslucháčskej pozornosti, rovnako by však mohla ísť aj posledná. Ktosi nad nami pustil ZZ Top, takže mala aj hudobný „podmaz“. Roman Beňo predstavil niekoľko momentiek, ktoré ma oslovili viac, ako keď som pred časom absolvoval inú čítačku Braku. Maťo Chudík je pre mňa autor pomerne stabilný, čo do tém a prejavu, nuž odviedol konštantne predvídateľný výkon, ktorý vyšperkoval záverečným prednesom básne spamäti. Raz aj ja chcem byť takým Narcisom, že by som vedel svoje básne naspamäť. Daniel Strapúšek, študent pôvodom zo Srbska, bol najsvetlejším okamihom čítačky. Ostatní azda odpustia, nemyslím to v zlom, ale vždy je zaujímavé, keď sa nájde zahraničný autor píšuci cudzím jazykom. Osobne mám skúsenosť skôr s autormi, ktorí píšu anglicky (keďže inú nebratskú cudziu reč neovládam), nuž ma táto časť programu bavila. Dokonca som si zapamätal, že Boh má rád nepárne čísla, v kontexte celej básne (žiaľ, viac Vám nezreprodukujem) to bolo vydarené konštatovanie. Ak človek nepoužíva rodnú reč, jeho prejav je zákonite trošku iný, vymykajúci sa. Adam Štefunko sa nám zveril so svojimi trampotami na toalete, nazvime si to hoci Jánošíkov komplex (odvisol). Na záver sa postavil spevák a gitarista z Kolena, Michal Baláž. Pôsobil dojmom, že sa rád počúva, v prednese ostatných prevýšil tak, až som sa bál, že si obije hlavu o strop. Nestalo sa.

Na margo vystúpenia poézie z každodennosti uvediem, že som proti. Hoci sa všetci protagonisti snažili budiť dojem, že hľadajú iné ako vyšliapané cestičky, v podstate robia len to, čo všetci kreatívni ľudia. Pre mňa je poézia každodenná až beda, jej vymedzovanie, odtŕhanie od bežného prežívania vnímam ako snobizmus a ten mi je na smiech. Je možné, že hudba (alebo výtvarné dielo) má niekedy na ľudí silnejší emočný dopad, ale poézia je najsilnejšia v tom, že okrem citových vzplanutí poskytuje zároveň priestor na premýšľanie. Pretože slovo môže nadobúdať netušené významy. Premýšľanie i cítenie sú, o tom som presvedčený, denným chlebom človeka.

Inak, bolo príjemné vidieť mladých ľudí, ktorí ešte nestratili všetky ideály, ako sa snažia narábať s jazykom tak, aby z toho bolo niečo, čo zaujme nielen čitateľa, ale i poslucháča. Oceňujem všetky prezentované diela, najmä sa mi páčilo, že nešlo o siahodlhé hodinové monológy.

Všetkým prezentujúcim prajem veľa ďalších úspešných podujatí, verejných i neverejných, hlavne, nech ich to baví. Ďakujem za príjemný večer.

Básnické zbierky s venovaním
Básnické zbierky s venovaním (zdroj: Erik Kriššák)

Čo dodať? Nezištne som skúpil (až na jeden dar, keďže Oľga trvala na tom, že svoje, ehm, dielo poskytuje zadarmo) všetky dostupné knihy, zištne som si ich nechal popísať venovaniami (raz ich azda moje deti predajú za milióny) a pod romantickým závojom jarného dažďa sme mohli ísť domov. Inak, ani tých kníh nebolo k dispozícii práve veľa, autori evidentne vyčerpali všetkých svojich známych a s ďalším predajom veľmi nerátali.

Niekedy ich príďte podporiť, nehryzú.

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  689
  •  | 
  • Páči sa:  166x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu