Smutná báseň hľadá zmysel bytia s vierou
Hneď na počiatku bola jedna smutná
myšlienka stvoriť svetlo ako báseň,
veď po tme pravda veľmi zle sa hľadá
a ešte horšie nachádza sa zmysel
pre krásu, ktorá vyplávala z bytia,
z ničoty, poháňaná srdcom s vierou.
A pravda paradoxne vznikla s vierou,
jediná, neomylná, mútna, smutná,
démoni kúria pod kotlami bytia
nech zuby nedrkocú, kým sa báseň
pokúša stvoriť kontrast, nový zmysel
v tom, ako z absolútna únik hľadá.
Hm, zvláštne, dnes sa opäť pravda hľadá,
zlí ľudia mrzko nakladajú s vierou
v násilí, nenávisti vidia zmysel,
snáď bez obety bude duša smutná?
Aj keby, načo krvou písať báseň
a nezaváhať vraždiť počas bytia?
To dobré imigruje z nášho bytia
a spätne cestu do neho si hľadá.
Čo zmôže proti plotom jedna báseň?
Tým ohradeným valom mužov s vierou?
Tma na obete očí, nemá, smutná
kým vládni diabli v zbroji vidia zmysel.
Nezmysel! Svätá vojna dáva zmysel
len bláznovi, čo chce byť pánom bytia,
má svoju pravdu, hoci býva smutná
a nevedúco chybu v druhých hľadá,
akoby nešlo prosto žiť len s vierou,
že spolu napíšeme krajšiu báseň.
O láske. O tom, o čom táto báseň
presviedča presvedčených, že má zmysel
stáť na vrchole, blízko nebies, s vierou,
pri ktorej dotkneme sa ducha bytia.
Ak v mene božom toho, ktorý hľadá
dnes odmietneme, pravda bude smutná.
Hej, či je smutná táto krehká báseň,
veď vlastne hľadá v neistote zmysel.
Ten údel bytia, slepo skonať s vierou...
Sestína je z tradičných lyrických foriem rozhodne jedna z najťažších. Niekde som čítal, že je to vrchol snaženia Parnansistov, forma, ktorá dokáže, či je básnik schopný... všetkého. Priznávam bez mučenia, nie je to ľahká záležitosť. Musíte vziať šesť slov (v mojom prípade tých z nadpisu, ale to ste si isto všimli) a tie opakovať na konci jambických veršov v ustálenom poradí (vybral som si schému abcdef faebdc cfdabe ecbfad deacfb bdfeca), má to čo dočinenia s pravidelným systémom obmeny rýmov, koho by to zaujímalo, je to celkom dobre popísané v anglickej Wikipédii.
Ale to nie je všetko! – huláka „telešoping“ a výnimočne nezavádza. Na záver prichádza trojveršie, v ktorom sa využívajú vnútorné rýmy. No, rýmy. Sestína je nepríjemná v tom, že rýmy sú tvorené tými zmienenými šiestimi slovami, ktoré sa však navzájom nerýmujú. Znamená to, že musíte napísať pomerne obsiahly slovný útvar, udržať nejakú myšlienku a neustále hľadať spôsoby, ako zachovať verše svieže pri použití tých istých slov.
Nečudo, že na sestíny často nenarazíte, či už v básnických zbierkach alebo na internetových stránkach. Sú nemilým dôkazom, že ovládnutie formy si vyžaduje okrem talentu i tréning, trpezlivosť, úsilie... Jednoducho všetko to, čo sa dnes nenosí.
Netvrdím, že sa mi to podarilo učebnicovo, ale po mnohoročných pokusoch, ktoré som nedokázal uspokojivo ukončiť, je prezentovaná sestína tým najlepším, čoho som schopný. Či je to dosť, posúďte vy.
