Neboj sa, že ťa chcem zavrieť do komory, keď ťa pozvem do svojho srdca

Autor: Erik Kriššák | 19.10.2016 o 20:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  131x

Keď sa z textu stane nadpis...

Neboj sa, že ťa chcem zavrieť do komory, keď ťa pozvem do svojho srdca

 

Niekedy nám stačí nadpis,

niekedy slov netreba.

Mĺkvo počkám pokým zaspíš,

a sny vkĺznu do teba.

 

Som snom, ktorému sa páči

spoza viečok vykúkať.

Sme ako ten malý dráčik,

hasme oheň na lúkach!

 

Za žatvy sa z nemých klasov

vysypalo vyznanie,

ktoré tichý dotyk striasol,

ty sa chveješ a ja nie.

 

Neboj, nechcem tvoje prosby

v skrvavenej komore

pozamykať, ani rozbiť,

náš sen s vášňou dohorel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.


Už ste čítali?