Moje dojmy z neho prezrádzajú viac než výraz predsedu strany Sieť pri zatĺkaní stretnutí na Úrade vlády. Do kina obvykle chodím v čase, keď sa na film prichádzajú pozrieť tak piati diváci, preto som bol vcelku milo prekvapený, že na premiére bolo kino viac ako spolovice zaplnené. Hoci ešte nechodím o paličke, pripadal som si medzi osadenstvom ako Matuzalem. Konečne viem, ako sa asi cítil vekovitý manželský pár, ktorý kedysi sedel neďaleko mňa na filme Sherlock Holmes.
Netajím sa tým, že som priaznivec superhrdinských komiksov. Je to ideálna forma udržovania angličtiny a mixu dobrodružných fantasy príbehov vhodná na podvečerné odreagovanie. Zároveň ide o jeden z dôvodov, pre ktoré si rád pozriem niekoľkoročnú snahu Hollywoodu o ich prevedenie na filmové plátna. Občas sa dokonca niektorý z nich aj vydarí, Ant-Man, Strážcovia vesmíru, Temný rytier, Strážci... Bavil ma dokonca aj Deadpool, ktorý veru nepatrí medzi mojich obľúbených hrdinov.
Žiaľ, nie je to prípad práve uvádzaného diela Batman vs. Superman - Úsvit spravodlivosti. A nie je to preto, lebo Batmana hrá Ben Affleck. Problémom je nelogický, natiahnutý a prázdny scenár, dva a pol hodinový film so zápletkou hodnou dvadsiatich minút nemá nič navyše. Postavy sú ploché ako dnešné televízory. Akcia nastúpi až v druhej polovici filmu a je z kategórie - keď všetko vybuchuje, je to určite ohromujúce!
Režisér Zack Snyder pritom nezačal zle. Obligátny životný míľnik mladého Brucea Waynea vteperil do úvodnej scény, aby po stoprvý raz konečne nemusel zaberať polovicu filmu. Potom sa však v pomalom tempe snaží uviesť do deja ako Supermana, tak okolitú štafáž typu Lois Laneová, Martha Kentová, Alfréd, dokonca príde aj Diana alias Wonder Woman a nechýba ani Lex Luthor. Významnejší vklad do filmu prináša len posledná menovaná osoba. Rovno zabudnite na chladného génia á la Rudá hvězda. Ako všetci predchádzajúci filmoví Lutherovia, aj tento je vyšinutý „tajtrlík“, z ktorého nejde ani rešpekt, ani hrôza, skôr sa človek usmieva, aký je to chudáčik.
Rád by som vedel, aký zmysel malo zaradenie postavy Wonder Woman. Jej motívy sú nulové, minimálne vstupy na scénu sú len, aby boli. O jej charaktere sa dozvieme asi toľko, koľko toho prezradí jedna „hellboyovská“ fotka. Jasné, bude Liga spravodlivosti, veď jej budúcich členov vo filme na chvíľku aj ukážu, ale čo z toho, keď tu nemajú žiadnu úlohu. Pravda, okrem Dianinej povinnej jazdy v záverečnej bitke.
Film je to v podstate Batmanov. Affleck trpí nočnými morami, jeho Wayne vie vystrúhať zo tri zamračené výrazy (čo je u Bena o dva viac, než obvykle) a v kostýme Batmana môže byť, s prepáčením, hocikto (Kilmerove pery sú výnimka potvrdzujúca pravidlo). Ťažkopádnosť a topornosť sa prenáša aj do jeho súbojov, čo sa mi však páčilo. Pôsobí to vierohodne. Čo mi nešlo dolu gágorom, bola jeho túžba vraždiť. Scenáristi sa rozhodli, že bude nenávidieť Supermana, lebo mu zdemoloval budovu a umierali nevinní. Keď však demoluje budovy Batman, je to v poriadku. Tajuplné čosi, z čoho sa hneď na úvod vylúpne trápny kryptonit, je jediným dejovým nosníkom a v prvej polovici filmu som sa preto neubránil pokukovaniu po hodinkách, kedy bude koniec.
Napokon sa odohrá to najočakávanejšie - súboj Batmana so Supermanom. Kým v komiksovej predlohe Návrat temného rytiera je ich súboj neodvratne a logicky zasadený na záver a má svoju genézu, tu sa odohrá skôr z povinnosti. Stačilo povedať jednu vetu a žiaden súboj by sa nekonal. Vlastne to vo filme dávno predtým skonštatuje istá senátorka v rámci svojho príhovoru. Škoda, že ju scenárista nepočúval. Odtiaľto sa vo filme už len bojuje, všetko vybuchuje a chaoticky poletuje po plátne.
Pretože do deja vstupuje Doomsday. Nebudem písať názov slávnej udalosti, ktorú to predznamenáva, aby som prípadne neprezradil priveľa. Zabudnite však na pôvodnú komiksovú postavu, tunajší troll z filmového Pána prsteňov, s ktorým si v Morii poradilo pár bojovníkov, v jednom kuse vybuchuje, aby mali grafici na chlieb. Jedna vzletná scéna dokonca sprvu vyzerá, akoby vypadla z animovaného filmu Superman: Doomsday.
Napokon sa všetky explózie ukončia a režisér prináša niekoľko „už naozaj posledných“ scén, aby bolo jasné, že toto je rozhodne vážny film. Zívanie v tom okamihu nepochádzalo z neskorej premietacej hodiny. Celovečerné trápenie tak vystihuje záverečný „pocitový“ dialóg Brucea s Dianou. Hold, tvorcovia filmu, mali tiež taký „pocit“, že to treba takto.
Aby som to zhrnul, DC sa tvári vážne aj v situácii, keď ide o exkrement, Marvel stavil na neambiciózne komédie. To druhé je vydarenejšie. Nečakal som od filmu veľa a ešte menej som dostal. Čo už.
P.S. Inak, až dovčera som sa nevedel rozhodnúť, či je film Muž z ocele dobrý alebo nie. Po tomto je jasné, že je vlastne výborný.
P.S.S. Marvelovská potitulková horúčka sa držala viacerých návštevníkov, schválne som vyčkal až do konca a viete čo? DC nie je Marvel. Nestrácajte čas. :)
