Kultúra smrti

Autor: Erik Kriššák | 3.12.2015 o 1:09 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  186x

Niekoľko slov o odlúčení.  

Kultúra smrti

 

Smrť je kultúrna.

Kráča po javiskách,

tlieska hrám o život.

Každý deň,

každú hodinu,

minútu,

neuplynie zlomok sekundy,

kedy by nezavlažovala

popraskané zorničky

zaťatých kultúrnych

ignorantov.

Kto by nepoznal

Úsvit mŕtvych,

Trh márnosti

a najväčšiu lož

o bytí pod náhrobkami:

Večnosť.

Klamstvo si zmenilo meno

na Nádej.

Od súmraku do úsvitu

zapaľuje iskierky

hviezdnych pahrieb

na smútočnej oblohe.

Akoby začala vernisáž

a hostia skonzumovali

otráveného autora.

Smrť je kultúrna,

má mediálnu pozornosť.

A predsa si nájde čas,

aby mi, nikým nerušená,

vzala starých rodičov,

tetu, uja, bratranca...

Nepochybujem, že

bude pokračovať,

dobré umenie

je osobné

a jej vrcholné číslo

zatiaľ ešte dýcha.

V temnote poletuje

Vrana.

„Nie je to smrť, keď ju

odmietneš,“ kráka.

A tak odmietame

všetko, aby sme náhodou

nezomreli.

Nefunguje to.

Vlastne, v literatúre

je možné všetko.

I v umení.

Asi preto je smrť kultúrna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?