Opúšťam nádej a vchádzam

Autor: Erik Kriššák | 19.3.2015 o 19:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  109x

Hlavne, že je teplučko.

Opúšťam nádej a vchádzam

 

Boh rozdáva večný život,

sú ho plné cintoríny.

Sviatosť oziaba.

Zajakavé svetlo

kýcha tmu.

Truhla je pochabá,

kĺže z uplakaných tvárí.

Duch sa smeje v duchu.

Pochovajú ma.

Materinské ruky.

A ja pochovám ony.

Na oplátku, nech je hostia

plná hostí, čo sa pohostia

ako supy na mršine

s nevyprázdnenými črevami.

Kostolné zvony

strašia polnoc,

tá je taktiež

plná cintorínov.

Kňažná noci (aké klišé!)

otŕča svoju bezkrvnú tvár

v splne.

Splnili sa všetky priania

odležaných literátov.

V nemocnici sa ozýva panenský

detský plač.

V okamihu zrodu

nieto klamu.

Každý z nás chápe,

že opúšťa nádej a vchádza.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

DOMOV

Prieskum Polis: Voľby by vyhral Smer, SNS preferencie klesli

Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.


Už ste čítali?