Opúšťam nádej a vchádzam

Autor: Erik Kriššák | 19.3.2015 o 19:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  114x

Hlavne, že je teplučko.

Opúšťam nádej a vchádzam

 

Boh rozdáva večný život,

sú ho plné cintoríny.

Sviatosť oziaba.

Zajakavé svetlo

kýcha tmu.

Truhla je pochabá,

kĺže z uplakaných tvárí.

Duch sa smeje v duchu.

Pochovajú ma.

Materinské ruky.

A ja pochovám ony.

Na oplátku, nech je hostia

plná hostí, čo sa pohostia

ako supy na mršine

s nevyprázdnenými črevami.

Kostolné zvony

strašia polnoc,

tá je taktiež

plná cintorínov.

Kňažná noci (aké klišé!)

otŕča svoju bezkrvnú tvár

v splne.

Splnili sa všetky priania

odležaných literátov.

V nemocnici sa ozýva panenský

detský plač.

V okamihu zrodu

nieto klamu.

Každý z nás chápe,

že opúšťa nádej a vchádza.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?