Zaklínač: Búrková sezóna – dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš! Ale čoby!

Autor: Erik Kriššák | 24.11.2014 o 8:57 | (upravené 24.11.2014 o 17:48) Karma článku: 4,17 | Prečítané:  896x

Poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski patrí k najlepším autorom fantasy. Právom. Jeho poviedkový cyklus o Zaklínačovi Geraltovi z Rivie, mutantovi, ktorý za peniaze likviduje rôzne rozprávkové príšery a sem-tam i nerozprávkové ľudské beštie, korunoval ambiciózny päťdielny román a padla. Už nikdy viac, všetko bolo povedané, napísané! Žiaľ, Sapkowski sa následne vrhal na kadečo, historickú trilógiu o Reinmarovi vynikajúco začal, slušne rozohral a totálne pochoval bezradným tretím dielom. Podobne jeho poviedky mimo sfér zaklínačovho sveta nemali tú správnu iskru, o nechytľavom románe Zmija nevraviac. A tu zrazu bác ho!

Priznávam bez mučenia, že Zaklínača žeriem od prvej chvíle, kedy som si úvodnú poviedku cyklu prečítal v časopise Ikarie a následne kúpil aj zbierku poviedok. To bolo v hlbokých 90. rokoch minulého storočia a mix hororu, našských rozprávok a kopy akcie sa mi nezmazateľne vryl do srdca. Odvtedy som kupoval všetky ďalšie poviedky, o románoch nevraviac. A čítal som o dušu. Ja, rodina, známi, nečudo, že mám z mäkkých väzieb šalát. Vydavateľstvo Leonardo napokon vydalo všetko v pevnej väzbe, čo sa príjemne vyníma v knižnici. Pravda, ako autor dozrieval, odhadzoval hororové prvky a venoval sa filozofii, problémom takpovediac nášho žitia, xenofóbii, politickým machináciám, voľbám menšieho zla a od slovanskej slovesnosti sa zatúlal do sveta kráľa Artuša, k elfom a tak ďalej. Avšak stále si zachoval neuveriteľnú pútavosť a vytvoril hromadu skvelých postáv, Marigolda, Yennefer, Ciri, Regisa... Vlastne máme fenku, čo sa volá Cirila.

Búrková sezóna je po rokoch ďalšie dobrodružstvo Geralta z Rivie a povedzme si otvorene, od prvých stránok je to opäť slasť. Tajne som dúfal, že sa autor vráti k hororovým prvkom prvých poviedok, ale prevláda skôr štýl z obdobia okolo počiatku románovej pentalógie. Dej je vcelku triviálny, kúzelníci (a kúzelníčky) kujú pikle, Geralt príde o meče a následne putuje sem a tam, aby sa všetko vyriešilo v rýchlej poslednej kapitole akosi mimochodom. Do toho si zarátajte palácový prevrat a verného spoločníka Marigolda a máte všetko, čo mi už roky pri čítaní dobrodružnej fantasy chýbalo. Vlastne, aj tá hororová napínavá atmosféra sa občas pritrafí, exceluje riečna scéna s líščou ženou a dobre padla i otrávená medzihra s „démonom“. Vo „filozofickej“ rovine si Sapkowski uľavuje na tému predsudkov, genetických vedeckých pokusov za hranicou etiky a v neposlednom rade otvára ošemetnú tému interrupcií.  

Celý čas mi bolo jasné, že dej sa odohráva niekedy v období prvotných poviedok a dúfal som, že sa to napokon bude dať určiť presne. Tí, čo radi čítajú knihy odzadu, na to prídu okamžite a my ostatní sa to napokon dozvieme tiež.  

Vo finále tu máme slušnú knihu o Zaklínačovi a vôbec by mi neprekážalo, keby sa Sapkowski k svojej najznámejšej postave vrátil aj nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?