Verše, ktoré neuzrú svetlo sveta

Autor: Erik Kriššák | 16.2.2013 o 16:13 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  174x

Tri dni plné zážitkov, píšem na papier verš za veršom a nedáva to ani zmysel, ani hranie formy sa nedostavuje a vôbec, koľko slov sa stratí, kým sa zrodí báseň?

Sneží aj nad oblakmi,
rušia sa výlety snov.
Slepý som, bez nej i s ňou.
S kým vlastne? Ktovie? Tak mi
prezraď to, kde je môj rov.

Päť veršov, jamb padol do jám,
trochej sa trošičku chvie,
daktyly len valčík vie
a rýmy? Zrúcaná Trója
po grécky v slovesách znie.

Sneží aj nad oblakmi

Suchý a teplý sneh
sa zasekáva v hrdle,
pokým smäd
komu sa po smäde cnie
smäd dychtí po hlade,
tme sa zas po svetle cnie.

Našla sa prasknutá lupa,
oslepla. Bez nej i s ňou
však vidíme nad oblaky,
kde sneží
je svet taký istý
z obidvoch strán.
Sneží aj nad oblakmi.

Takto to dopadá, keď sa človeku niečo prihodí (napríklad let lietadlom) a len, čo sa to snaží uchopiť, ostanú z toho len nejaké dočmárané poznámky. Síce sa snažíte ako panic po tridsiatke, ale nie všetko zreje ako víno. Niečo už len vyhníva. Aj tak sa mi však páči prvý verš, bez nej i s ňou a v neposlednom rade aj tá lupa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.


Už ste čítali?