reklama

Osamotený verš

Vypisovanie sa zo smútku má dlhú tradíciu, načo to však je? Možno poslúži ako zámienka na ospravedlnenie slovesných rýmov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Osamotený verš

Výkriky, krik a revanie
slovíčok, ktoré odvanie
vetríček, víchor, hlušina,
v samote báseň začína.

Veršíky, verše, ozveny,
stoj, čo stoj chcú sa premeniť
na nádej, radosť, extázu,
vytriasať dušu od mrazu.

Nehrejú, pália, zžierajú
zhodili krídla, padajú
v ústrety, čelom, popredku,
rýmy sú razom v prostriedku.

Tichučko, ticho, záhrobne
ceruzka srdce prebodne.
Krváca, prúdi, rinie sa,
spovedi chýba noblesa.

Na dlažbe, na dne, dopekla,
túžba sa v strofách upiekla!
Čo bolo, nie je, nebude,
dielo je v koncoch, na súde.

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  689
  •  | 
  • Páči sa:  166x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu