Osamotený verš

Autor: Erik Kriššák | 14.8.2012 o 20:23 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  193x

Vypisovanie sa zo smútku má dlhú tradíciu, načo to však je? Možno poslúži ako zámienka na ospravedlnenie slovesných rýmov.

Osamotený verš

Výkriky, krik a revanie
slovíčok, ktoré odvanie
vetríček, víchor, hlušina,
v samote báseň začína.

Veršíky, verše, ozveny,
stoj, čo stoj chcú sa premeniť
na nádej, radosť, extázu,
vytriasať dušu od mrazu.

Nehrejú, pália, zžierajú
zhodili krídla, padajú
v ústrety, čelom, popredku,
rýmy sú razom v prostriedku.

Tichučko, ticho, záhrobne
ceruzka srdce prebodne.
Krváca, prúdi, rinie sa,
spovedi chýba noblesa.

Na dlažbe, na dne, dopekla,
túžba sa v strofách upiekla!
Čo bolo, nie je, nebude,
dielo je v koncoch, na súde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?