Na nich!
Ktože za to môže?
Ich vina, nie naša.
Opakujme, ktože
zodpovednosť znáša?
Môžu za to oni,
prepli výhybky.
Bludné slzy roní
chorý bez chrípky.
Kto to nesie noše
vinovatých zdaní?
Ľúbili sa, nože
– režú milovaných.
Na vine sú ony,
knižné výčitky.
Apetít má sloní
láska pre plytkých.
Chytá za slovíčka,
hoci nemá ruku,
volá nevoľníčka
do zrkadla: „Kukuk!“
Napokon si o nich
vinu do lipky
vreže, sama tróni
v poli bez sýpky.
Väzbe láme väzy,
trhá strany drámy.
„Vášeň, kde si?“ Kdesi
pokrikuje: „Na nich!“