Životopis

Autor: Erik Kriššák | 9.4.2011 o 21:48 | (upravené 23.5.2011 o 11:56) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  355x

Po čase sa vraciam k svojim tvorivo zachyteným netvorivým pochodom. Alebo – ako sa z veľa slov tvorí menej slov a ešte menej slov, až napokon ostane staré známe klišé, kde sa miesi botanika s fyzikou a počasím.

V nestráženej chvíľke kdesi na závažnej pracovnej skupine riešiacej autorské práva a šírenie digitálnych diel internetom počas chvíľky nepozornosti mi ruka začala písať do poznámok niečo takéto:

Zmluvy

Akoby papier mohol zastaviť
prúd slov....
Do všetkých smerov
ich nesie vietor
podpis vybledol a
zmluvy, odviate vetrom,
strácajú sa
v jesenných listoch.
Darmo sa otriasate!
Ide zima.

Pretože sa to celé konalo v angličtine, rýchlo som zbúchal aj anglickú verziu, ktorej Vás ušetrím. Takmer okamžite mi došlo, že text je jednak kostrbatý, druhak zbytočne rozťahaný a tretiak mi takmer okamžite napadla iná verzia:

Strom poznania
sa otriasa
a v jesenných listoch
píše svoj životopis.
Ide zima.

Keby som mal o desať či pätnásť rokov menej, asi by som sa touto filozofickou dumkou opájal sťa nektárom, ale čas je neúprosný, chcelo by to vycizelovať. Čo je na tom dobré? Nálada sa mi páči. Trasúci sa strom poznania na jeseň, to zaváňa zabúdaním a určitým splínom. Navyše, keď už je tam tá jeseň, pohotovo nahrádza pestrofarebnosť, mnohorakosť poznatkov, spomienok a podobne. Výhodou je univerzálnosť pochopenia. Strom poznania je zažitý výraz a jesenné listy v našich končinách netreba prifarbovať, čitateľ vie, o čo ide. Že sa listy aj píšu, nie je žiadna originálna asociácia, ale v kombinácii so životopisom na sklonku roka to na seba pekne naväzuje. A koniec, ktorý je neodvratný, symbolizuje zima (opäť nič originálne, ale nevadí mi to).

Napriek všetkému ďalej hľadám slová. Životopis zachovám v nadpise (má príliš veľa slabík, v básni chcem mať maximálne tri, a to iba preto, že mám z toho lepší estetický pocit, teóriu za tým nehľadajte) a upravím detaily:

Životopis

Strom poznania
striaslo
a v jesenných listoch
píše pamäti.
Ide zima.

Aj bez štipky novátorstva vo forme, či myšlienkach, je to príjemný existenciálny zhluk slov s melancholickým nádychom. Preto som spokojný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?