Neboj sa, že ťa chcem zavrieť do komory, keď ťa pozvem do svojho srdca
Niekedy nám stačí nadpis,
niekedy slov netreba.
Mĺkvo počkám pokým zaspíš,
a sny vkĺznu do teba.
Som snom, ktorému sa páči
spoza viečok vykúkať.
Sme ako ten malý dráčik,
hasme oheň na lúkach!
Za žatvy sa z nemých klasov
vysypalo vyznanie,
ktoré tichý dotyk striasol,
ty sa chveješ a ja nie.
Neboj, nechcem tvoje prosby
v skrvavenej komore
pozamykať, ani rozbiť,
náš sen s vášňou dohorel.