reklama

Neboj sa, že ťa chcem zavrieť do komory, keď ťa pozvem do svojho srdca

Keď sa z textu stane nadpis...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Neboj sa, že ťa chcem zavrieť do komory, keď ťa pozvem do svojho srdca

Niekedy nám stačí nadpis,

niekedy slov netreba.

Mĺkvo počkám pokým zaspíš,

a sny vkĺznu do teba.

Som snom, ktorému sa páči

spoza viečok vykúkať.

Sme ako ten malý dráčik,

hasme oheň na lúkach!

Za žatvy sa z nemých klasov

vysypalo vyznanie,

ktoré tichý dotyk striasol,

ty sa chveješ a ja nie.

Neboj, nechcem tvoje prosby

v skrvavenej komore

pozamykať, ani rozbiť,

náš sen s vášňou dohorel.

Erik Kriššák

Erik Kriššák

Bloger 
  • Počet článkov:  689
  •  | 
  • Páči sa:  166x

Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík:  PoéziaTextyBásnické grify v praxiPrózaPre detiSúkromnéO hudbeInéKomiksJazerní básnici a iné preklady

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu