Kultúra smrti

Autor: Erik Kriššák | 3.12.2015 o 1:09 | Karma článku: 6,78 | Prečítané:  173x

Niekoľko slov o odlúčení.  

Kultúra smrti

 

Smrť je kultúrna.

Kráča po javiskách,

tlieska hrám o život.

Každý deň,

každú hodinu,

minútu,

neuplynie zlomok sekundy,

kedy by nezavlažovala

popraskané zorničky

zaťatých kultúrnych

ignorantov.

Kto by nepoznal

Úsvit mŕtvych,

Trh márnosti

a najväčšiu lož

o bytí pod náhrobkami:

Večnosť.

Klamstvo si zmenilo meno

na Nádej.

Od súmraku do úsvitu

zapaľuje iskierky

hviezdnych pahrieb

na smútočnej oblohe.

Akoby začala vernisáž

a hostia skonzumovali

otráveného autora.

Smrť je kultúrna,

má mediálnu pozornosť.

A predsa si nájde čas,

aby mi, nikým nerušená,

vzala starých rodičov,

tetu, uja, bratranca...

Nepochybujem, že

bude pokračovať,

dobré umenie

je osobné

a jej vrcholné číslo

zatiaľ ešte dýcha.

V temnote poletuje

Vrana.

„Nie je to smrť, keď ju

odmietneš,“ kráka.

A tak odmietame

všetko, aby sme náhodou

nezomreli.

Nefunguje to.

Vlastne, v literatúre

je možné všetko.

I v umení.

Asi preto je smrť kultúrna.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poľoval na ňu esesák: Keď vidím kotlebovcov v parlamente, musím kričať

ODOMKNUTÝ ROZHOVOR: Eva Mosnáková ako mladé dievča prežila holokaust.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?