Bubnovanie, ktoré mi zmenilo život

Autor: Erik Kriššák | 25.5.2015 o 11:55 | (upravené 25.5.2015 o 12:06) Karma článku: 3,28 | Prečítané:  293x

Je to možno otrepané, ale pokiaľ sa v živote niekam túžime dostať, zväčša sa to nezaobíde bez ľudí, ktorí nás pozitívne zaujmú, ovplyvnia, prinútia v dobrom závidieť.

Rád by som, vďaka možnostiam internetu, pripomenul niekoľko vizuálnych bubeníckych orgií, ktoré otec zbieral už za komunizmu na VHS páskach a ktoré ma totálne odrovnali, až som napokon začal hrať na bicie. Ak máte tento nástroj radi, pokojne si so mnou zaspomínajte na doby, kedy bubenícke sólo tvorilo zlatý klinec každého správneho koncertu.

Kde začať? Hm. Okrem prvého miesta sú všetky ostatné posty čisto bez poradia, ide o zhluk videozáznamov bez pevne stanoveného poradia. Nespomeniem  preto niektoré mená, ktoré si veľmi vážim (Steve Upton z Wishbone Ash, Ginger Baker z Cream, ktokoľvek z Atomic Rooster, celá plejáda džezmenov typu Buddy Rich, či fusion borcov s Billy Cobhamom v čele atď.), zameriam sa vyslovene na to, čo som hltal kdesi počiatkom 90. rokov doma na videu. Spolu s mnohými známymi i neznámymi, ktorých naši pozývali na „počúvacie“ návštevy. Dnes si už ani neviem predstaviť, že by som zavolal kolegov z práce, že, reku, poďte si pozrieť koncert Deep Purple a pokecáme o muzike...

Ale k veci.

Carl Palmer

Vzor č.1, dodnes môj najväčší idol spomedzi všetkých virtuózov bubnovania, čo ich zem nosila. VHS s koncertom kapely Emerson, Lake & Palmer z roku 1970 zo Švajčiarska som doslova zodral. Myslím si, že etalón rockového koncertu vyzerá tak, ako to predviedli Palmer s Emersonom v skladbe Rondo:

Ian Paice

Jeden z najlepších hardrockových bubeníkov všetkých čias, Ian Paice z Deep Purple, ma dostal vďaka koncertnému prejavu z Live in Copenhagen 1972. The Mule je vražedná skladba a to sólo... Dodnes mám zimomriavky. Škoda, že som na Youtube nenašiel aj „fialové“ video, ktoré sme mali nahraté na VHS. Čiernobiele prevedenie však nič na muzike neuberá.

Jim Fox

Aby to nebolo len o sólach, jedným z najlepších hardrockových bubeníkov je Jim Fox, hráč americkej kapely James Gang. Vždy si vedel aj štúdiovo nastaviť perfektný zvuk, okrem toho, že akoby mimochodom hral úžasne. Skladba Walk away v tomto prevedení ma opantala okamžite:

Jon Hiseman

Pravdepodobne neexistuje uznávanejší bubeník z džezrockových luhov a hájov, ak sa bavíme o rocku a nie čisto o fusion, než je Hiseman. Koncert z 90. rokov a jeho paličky medzi zubami považujem dodnes za jeden z najchytľavejších komcertných momentov, aké možno vidieť/počuť. A teší ma to o to viac, že som to videl naživo v poloprázdnej hale bratislavskej PKO v roku 1997.

Carmine Appice

Jeden z priekopníkov hardrockového hrania na bicie, ktorý ma úplne opantal v klasike od Vanilla FudgeYou keep me hangin’ on. Čiernobiele video mu svedčí.

John Bonham

Priznávam bez mučenia, že Bonhama nijako zvlášť neadorujem. Hoci pre Led Zeppelin bol a vždy bude tým jediným pravým bubeníkom. Napriek uvedenému sa mi strašne páči jeho hra v skladbe Dazed and confused v tomto čiernobielom prevedení:

 

A aby som sa úplne vnoril do vôd nostalgie, toto to zo mňa po pár rokoch vykresalo. Skladba Plán od Žalman Brothers Band a môj dávnoveký pokus o zaraďovanie bubeníckeho sóla aj do našich vystúpení asi nikoho nenadchne, každopádne sa ľudia bavili a to je hlavné:

 

Máte aj vy nejaké obľúbené video, čo vás formovalo? Sem s ním!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?