Opúšťam nádej a vchádzam

Autor: Erik Kriššák | 19.3.2015 o 19:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  108x

Hlavne, že je teplučko.

Opúšťam nádej a vchádzam

 

Boh rozdáva večný život,

sú ho plné cintoríny.

Sviatosť oziaba.

Zajakavé svetlo

kýcha tmu.

Truhla je pochabá,

kĺže z uplakaných tvárí.

Duch sa smeje v duchu.

Pochovajú ma.

Materinské ruky.

A ja pochovám ony.

Na oplátku, nech je hostia

plná hostí, čo sa pohostia

ako supy na mršine

s nevyprázdnenými črevami.

Kostolné zvony

strašia polnoc,

tá je taktiež

plná cintorínov.

Kňažná noci (aké klišé!)

otŕča svoju bezkrvnú tvár

v splne.

Splnili sa všetky priania

odležaných literátov.

V nemocnici sa ozýva panenský

detský plač.

V okamihu zrodu

nieto klamu.

Každý z nás chápe,

že opúšťa nádej a vchádza.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?