Gary Moore - velikán nielen ako sólista

Autor: Erik Kriššák | 5.2.2015 o 10:05 | (upravené 5.2.2015 o 11:15) Karma článku: 4,93 | Prečítané:  568x

Gary Moore. Jeden z najlepších gitaristov, ktorý bol aj patrične známy, odišiel z tohto sveta 6. februára 2011, čo už sú štyri roky. A mne sa zdá, akoby to bolo včera. Azda žiaden bluesový fanúšik nebude tvrdiť, že nepozná Still got the blues, azda žiaden gitarista nespochybní Garyho cit pre dlhočizné sóla plné nádherných melódií a hromady techniky, ktorá pôsobí až neprirodzene prirodzene. Jeho hru sme mohli zažiť naživo i na Slovensku, v roku 2010  zahral na prešovskom Dobrom festivale. Ako sa na správneho workoholika patrí, okrem koncertovania nahral mraky albumov, ja však aj tak najviac milujem jeho prínos v rámci kapiel, v ktorých nebol líder, ale skôr radový (i keď dominantný) člen. Preto by som rád venoval spomienku jeho kariére v 70. rokoch, kedy hral v Skid Row (absolútne najlepší psychedelický blues rock a vrchol jeho tvorby, hoci sa o tom týmto spôsobom vyjadruje málokto), Thin Lizzy, Colosseum II alebo hoci s vlastným The Gary Moore Bandom.

Gary Moore bol Ír a to znamená, že muzika mu kolovala v žilách azda o chlp skôr ako alkohol. Nečudo, že už v šestnástich sa stal členom kapely Skid Row, ktorá mala v čase svojho žitia na konte dva albumy, Skid (1970) a 36 hours (1971).

Pôvodne ju tvorila štvorica hráčov, menovite Phil Lynott (spev),  Brush Shiels (basa), Noel Bridgeman (bicie) a Gary Moore (gitara, čo ste si mysleli?). Lynott však po nahratí jedného singlu odišiel a založil legendárnu skupinu Thin Lizzy, ku ktorej sa ešte vrátim. Pre zberateľov, raritné single z roku 1969 (a koncert BBC z roku 1971) sa zjavili na cédečku až v roku 2006, kompilácie niesla názov Live and on song. Aby som len plano nerečnil, z debutu Vám ponúkam hutné bluesové čudo Unco-up showband blues:

A ešte jedna ukážka, skladba Mar z druhého albumu:

Gary mal na počiatku kariéry mnoho spoločného s iným zosnulým írskym velikánom Rory Gallagherom (i keď v našich končinách menej známym), čo je v mojich očiach pocta najväčšia. Aj posmrtné albumy Dublin Gas Comy. Cooker & Meter Factory (1987 – obsahuje nahrávky z roku 1970) a Skid Row (1990 – obsahuje nahrávky z roku 1972) sú rovnako dobré, nuž, ak chcete spoznať chutný psychedelický bluesrock, aký Gary v čase komerčnej slávy nehral, hľadajte a počúvajte. Stojí to za to.

V roku 1973 sa zjavil album Grinding Stone formácie The Gary Moore Band a plynulo pokračoval tam, kde Skid Row skončila. Badať čoraz väčšiu záľubu v džezových postupoch, ale stále je to najmä hrubozrnná mela určená pre fajnšmekrov. Titulná skladba má „chabých“ desať minút:

Po krátkych stretoch s Thin Lizzy (áno, bude to, vydržte) sa napokon Gary stal členom excelentnej fusion formácie Colosseum II. Bubeník Jon Hiseman z neho spravil hviezdu džezrockových zákutí, ktoré v tom čase žali slávu najmä v USA. Tri albumy, Strange new flesh (1976), Electric savage (1977) a War dance (1977) sú dodnes radené k tomu naj, čo na tomto poli vzniklo, i keď Gary hral len na prvých dvoch menovaných. Viem, že džezrock je pre náhodného poslucháča ťažký na trávenie, nuž uvediem iba jednu ukážku z debutu, a síce skladbu Winds:

Na záver som si nechal... tradá! Thin Lizzy! Asi ju hardrockovým fanúšikom predstavovať nemusím, jej uchopenie skladby Whiskey in the jar napokon sprznila i slávna Metallica. Gary sa okolo Phila Lynotta motal neustále, nuž sa sem-tam včlenil aj do jeho legendárnej kapely a okrem albumov Nightlife (1974) a Black Rose: a rock legend (1979) spáchali aj pár zaujímavých „nealbumoviek“, za všetky menujem Sitamoia, skladbu kombinujúcu írske ľudovky s africkým šamanstvom:

Ozaj, viete, prečo je album Black Rose dodnes považovaný za jeden z najlepších rockových počinov všetkých čias? Schválne si vypočujte gitarový súboj v titulnej pecke Roisin dubh (Black rose) a rock legend:

Áno, v 80., 90. i rokoch „nultých“ Gary nahral viacero vecí, ktoré z neho spravili hviezdu, keby už len pre skladbu The loner alebo krátkodobú formáciu BBM, hral s mnohými hviezdnymi interpretmi, avšak pre mňa navždy ostáva hráčom sedemdesiatych rokov, kedy hral dravo a bez kompromisov. Azda som Vás aspoň trošku presvedčil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?