Január
Prekážková dráha, pozor,
ber sa do roboty!
Obmedzenec vidí obzor
a už stavia ploty.
Spánok raňajkuje večer,
chrúme spoza očí.
Unavený sníčky pečie
ránu od polnoci.
Zriedka ochranársky apel
odoženie pílu.
Amazonský prales kape,
odhaľuje vílu.
Mládež vidí cestu v Braku,
pripíja si s vervou.
Napriek tréme chce mať dáku
tešiteľku nervov.
Ticho lieči, tichu svedčí
k vzniku liečba kriku.
Mĺkve reči vedú svätci,
počuť politiku.
Tantra časom nájde vrchol,
bieloba sa valí.
pokým prchký ošiaľ spŕchol,
autá lyžovali.
Občas spánok rušia mory,
ktoré pavúk zbiera.
Úradník, ten radšej stvorí
prísľub bez papiera.
Február
Boháč môže stratiť veľa,
zlaté teľa, telá.
Zákony, tie k celám cielia.
Farba koňa? Biela.
Na papieri hynú slová,
skladba skladbu míňa.
Hašteria sa zas a znova,
smrť vraj chce znieť inak.
Mozgožrúti verzus Lego,
rodič prejde skúškou.
Dieťa umne hladí ego
olympijskou muškou.
V Horskom parku blúdia s krikom
rozprávkové divy.
Stračia nôžka pod perníkom
cestu z lesa kriví.
Matica sa smelo chystá
na národné hroby.
Knižnica, tá, buď si istá,
s tým nič nenarobí.
Kto nič nevie, opýta sa,
aj tak nerozumie.
Kto chce všetko naraz hlásať,
sotva koná umne.
Keď chce nemá skladba kričať,
nevšíma si noty.
Keď je pieseň jazyčnica,
hučí do nemoty.