Osamotený verš

Autor: Erik Kriššák | 14.8.2012 o 20:23 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  187x

Vypisovanie sa zo smútku má dlhú tradíciu, načo to však je? Možno poslúži ako zámienka na ospravedlnenie slovesných rýmov.

Osamotený verš

Výkriky, krik a revanie
slovíčok, ktoré odvanie
vetríček, víchor, hlušina,
v samote báseň začína.

Veršíky, verše, ozveny,
stoj, čo stoj chcú sa premeniť
na nádej, radosť, extázu,
vytriasať dušu od mrazu.

Nehrejú, pália, zžierajú
zhodili krídla, padajú
v ústrety, čelom, popredku,
rýmy sú razom v prostriedku.

Tichučko, ticho, záhrobne
ceruzka srdce prebodne.
Krváca, prúdi, rinie sa,
spovedi chýba noblesa.

Na dlažbe, na dne, dopekla,
túžba sa v strofách upiekla!
Čo bolo, nie je, nebude,
dielo je v koncoch, na súde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?