Bezzubé pochutiny

Autor: Erik Kriššák | 28.3.2012 o 14:54 | (upravené 28.3.2012 o 15:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  145x

Po dlhšom čase ponúkam opäť malý pohľad do mojej tvorivej kuchyne, ale pozor, nejde o gurmánsky zážitok! Našťastie nie som hypermarket a neviem polotovary a myšlienky po záručnej dobe predávať vo veľkom.

Začnem negustiózne. Už je to nejaký ten rôčik, čo som si zmyslel, že napíšem výpravnú báseň o starnutí, kým ma to samého nechytí. Mal som na mysli, že by sa v nej konfrontovala povrchnosť zošúvereného vzhľadu a bohatého emočného spolužitia (deti milujú starých rodičov bez ohľadu na vzhľad), prípadne by sa tam dala načrtnúť aj nejaká ta existenciálna dráma, ale napokon ostalo len pri pár vytrhnutých dvojveršiach. Navzdory boomu upírskych románov môže byť komária hostina vnímaná aj inak.

Bezzubá

Sme bezzubí, niekomu sa to hnusí,
vnuci a vnučky nám dávajú pusy.

Bezzubá starena
mi pije krv.

Spájať prírodu s politikou nepokladám za niečo šťastné, ale dilema ísť voliť alebo stráviť deň príjemne mi prišla zábavná, najmä keď naruší ošumelých hubárov. A tiež som chcel poohovárať trend más rozvážajúcich sa v okolitých lesoch, ktoré mi zavadzajú, keď sa chcem túlať osamote. Nedostal som sa cez prvé dva verše, ale možno z toho ešte niečo bude, opäť sa blíži pekné počasie, a teda aj príležitosť hundrať.

Stráne

Po stráňach nechodia len nestraníci
a tí, čo stránia sa stránenia.

Kto hrá v hudobnej skupine, asi pozná tie chvíle, kedy sa unavene trmácame stovky kilometrov a smrť číha na každej zákrute, dokonca sa, koťuha jedna, zakráda aj po rovinkách. Text beriem ako svoje súkromné blues.

Pódiovka

Na ceste z Bratislavy na váš festival
nedával nikto pozor, vodič občas spal.
Priekopy odmietli nás prijať medzi ne
a tak sme dorazili ešte dnešný deň.

Stojíme na pódiu, deti dávno spia,
čo robia naše ženy, radšej nepátrať.
Južanské boogie formuje vám vkus,
pokým sa vytratíme, dáme tento kus!

Cestou do Bratislavy z festivalu zas
nedával nikto pozor, spíme ešte raz.
Priekopy, odmietnete telá znavené
alebo necháte ich vložiť do zeme?

Na záver tu mám jedno štvorveršie, ktoré chcelo byť úvodom k básni o ľudskej prízemnosti, snoch, hviezdnych predstavách a možno aj o viere. Nič z toho napokon nebolo, ale ako filozofovanie nad nesmrteľnosťou chrústa by mohlo potešiť nejakého entomológa.

Astrológia

Tí, čo o nás pravdu vidia vo hviezdach
slepí sú, veď tamto leží pri zemi.
Tí, čo o nej vedia všetko, sa mi zdá,
snívajú, že nebesá sú v prízemí.

Snáď som Vás svojimi poznámkami pridlho nenudil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?