Ako by mohol vyzerať horor, v ktorom by namiesto ľudí vystupovali zvieratá, pričom by ľudia z príbehov nevypadli? Nuž, odpoveď sa skrýva v jednej z najlepších komiksových sérií (to je pomerne silné slovo, keďže za deväť rokov vyšlo presne dvanásť krátkych príbehov) súčasnosti – Beasts of Burden. Tlupa psov a jedna mačka verzus duchovia, čarodejnice, obrí žabí démoni, psie zombie, to je len náznak problémov, na ktoré obyčajné brechanie nezaberá. A že ide o čistokrvný horor, ktorý nie je určený pre deti, možno vydesí našinca, ktorý na komiks hľadí cez prsty a aj tie si radšej neumyje, aby ho načisto (a nie našpinavo) neporazilo. Nuž, zvykajte si, médium, ktoré je tu dlhšie ako by si nejeden ignorant myslel, kazí vkus aj dospelým. pokračovanie článku
Keď na Slovensko zavíta legendárny bubeník, člen hádam všetkých rockových i širšie koncipovaných siení slávy prestížnych hudobných časopisov a spolkov, ktorý je navyše mojim najväčším vzorm a idolom v jednom, nie je prekvapením, že sa o tom človek z celoštátnych médií nedozvie ani slovo. Preto to naprávam a zaspomínam si na včerajší koncert Bandu fenomenálneho rockového bubeníka Carla Palmera v Múzeu obchodu. pokračovanie článku
Od konca 60. rokov do polovice 70. rokov minulého storočia sa rockovej hudbe podarilo nemožné, bola populárna. A to tak, že prenikla, hoci v obmedzenej miere, aj za železnú oponu. V neobmedzenej miere sa šírila vtedajším západným svetom na všetky svetové strany a zavítala aj do Dánska. Malá spomienka na Hurdy Gurdy, Beefeaters, Burnin’ Red Ivanhoe, Thors Hammer, Secret Oyster a ďalšie kapely azda nezaškodí. Dánsko je malá krajina, má približne rovnakú rozlohu ako Slovensko a prakticky zhodný počet obyvateľov. Aj preto je zaujímavé sledovať, koľko rockových skupín sa v tomto kráľovstve urodilo. Jednou z prvých nahrávok reagujúcich na šesťdesiatkovú vlnu popularizácie britskej hudobnej invázie bola platňa HiP od Steppeulvene (áno, znamená to Steppenwolf, ale ani náhodou sa nejedná o kanadských, k divokosti zrodených, hard rockerov). Svoju púť však začnem u Burnin’ Red Ivanhoe. pokračovanie článku
Venované sonetom, pretože mi nikdy nešli. pokračovanie článku
Fakt mám niekedy pocit, že absolútne neviem, ako ďalej a už vôbec netuším, ako z toho von. pokračovanie článku
Nech Vás ani nenapadne, že je to haiku, nie je. Počet slabík som si uvedomil, až som to vyjadril v slovách. Životné etapy, smrť, viera? Interpretáciu ponechám na Vás. pokračovanie článku
Minule mi napadlo, že niekedy ani mráz nie je studenší, ako keď ochladne blízkosť dvoch ľudí. A práve teraz, pri počúvaní famózneho albumu Kuře v hodinkách od českej skupiny Flamengo (album je z roku 1972 a spája skvelú dychovú rockovú hudbu s básňami Josefa Kainara), som si do jednej melódie začal pospevovať vlastný text, z ktorého sa vyliahla táto krátka básnička. pokračovanie článku
Život čoby plavba bez jasného cieľa, to je také klišé, až sa mi zachcelo ho spracovať po svojom. S tým, že život je aj boj... pokračovanie článku
Nebudete mi veriť, ale inšpiráciu som našiel na facebooku. Venujem Soničke a Jurovi. pokračovanie článku
Po dlhšom čase ponúkam opäť malý pohľad do mojej tvorivej kuchyne, ale pozor, nejde o gurmánsky zážitok! Našťastie nie som hypermarket a neviem polotovary a myšlienky po záručnej dobe predávať vo veľkom. pokračovanie článku
Touto prvočíslovo narátanou dumkou pravdepodobne nenadchnem nikoho, ale niečo ma prinútilo ju napísať, nuž jej to vrátim aspoň tým, že ju zverejním. Tak jej treba! pokračovanie článku
Vydavateľstvo Skalná ruža nám minulý rok pripravilo jednu básnickú chuťovku. Nesie názov Mávnutie krídel - 42 slovenských haiku (ISBN 978-80-970014-2-1) a z každej jej stránky na čitateľa dýcha skutočnosť, že bola vydaná sama sebe pre radosť. Na tejto knižke je netypické všetko. Formát je neuchopiteľný, nepestré farby podtŕhajú machule, ktoré majú honosné pomenovanie - výtvarný sprievod. Na svedomí ho má Ján Kudlička a paradoxne sa k textom hodí. Ale aby bolo jasné, toto nie je recenzia, skôr sa snažím prezentovať pocity, ktoré na mňa z tejto publikácie dýchajú. pokračovanie článku
Len tak som dumal, od Európy na západ sa jednoducho inak myslí, aj keď by sme veľmi chceli byť východniarmi. pokračovanie článku
Jedna vlasatá. pokračovanie článku
Málokto z nehudobníkov i hudobníkov, ktorí sa nezúčastnili nahrávania, tuší, že na Slovensku sa už pred šestnástimi rokmi začala tvoriť hodnotná antológia slovenského blues pod záštitou Slovenskej bluesovej spoločnosti. V súčasnosti je na svete už šesť samplerov kapiel, ktoré v dobe vydania nemali komerčne vydaný album. Keďže dnes sa už prvé štyri diely zohnať nedajú, rád by som tento luxus doprial aj ostatným dvom, a teda celú sériu v krátkosti predstavil. pokračovanie článku
Jedna raná pocitovka o tradičnej téme. Áno, reč je o láske, o tej tínedžerskej, romantickej i knižnej, ktorá po čase vyprchá a nahrádza ju hľadanie vinníka. pokračovanie článku
Ak si náhodou všimnete podstatné mená vo veršoch, verte, že háčik spočíva v inom. A zmysel tejto piety leží úplne niekde inde. pokračovanie článku
Keď ste čítali nadpis, možno ste nadobudli dojem, že pôjde o tému, ktorá sa Slovenska dotýka. Nuž, nič nie je vzdialenejšie pravde. Sloveso v titulku je potrebné chápať doslovne. Dal som si tú námahu, keďže hrám v skupine, ktorá sa k tomuto štýlu hlási, a pokúsil som sa prebrodiť slovenské hudobné weby, aby som zistil, koľkože ďalších kapiel sa tu tomuto nesmierne populárnemu štýlu venuje. A pretože odpoveď Vás asi neprekvapí, doplnil som svoj článok o pár faktov o štýle, bez ktorého by boli americké filmy ešte chudobnejšie, než obvykle sú. pokračovanie článku
Iba pár slov. pokračovanie článku
Deti sa na sneh tešia a ja sa teším tiež. Tvoriť básničky pre deti ma baví bez ohľadu na to, ako mi to ide. Človek aspoň nemyslí na závažné politicko-ekonomické témy typu – vybielené účty zavialo. pokračovanie článku
Moja vášeň pre rockovú hudbu prelomu rokov šesťdesiatych a sedemdesiatych ma síce katapultovala do sfér, kedy sa o svojich hudobných miláčikoch môžem baviť prevažne s generáciou mojich rodičov, ale neľutujem. Berte tento malý exkurz po pozabudnutých hard rockových veličinách, podivných obskúrnych temno orientovaných imidžistoch a blues rockových gitarových velikánoch ako takú malú večernú spomienku na doby, keď ešte slovo rock znamenalo to, čo hlásalo. pokračovanie článku
Nemenné kruhy v novoročnom šate. pokračovanie článku
Hmmm, s týmto útvarom som večne nespokojný, ale už nemám silu sa s ním pasovať. pokračovanie článku
Po Lynyrd Skynyrd a Blackfoot sa mi predvianočne splnil ďalší sen, vidieť aj tretích velikánov južanského rocku Molly Hatchet. Tak, ešte Allman Brothers Band, Outlaws a Black Oak Arkansas a mám po snoch. Ale o inom som chcel. Cesta na otočku z Bratislavy do Zlína v pracovnom týždni a s vidinou ranného nástupu do práce? To veru nemohlo odradiť najjužanskejšiu rodinu zo Slovenska, nuž sme sa ja, moja milovaná ženuška, brat a otec nasúkali po robote do auta a šlo sa. pokračovanie článku
Bol som vtedy decko, ale posledné dva dni som premýšľal nád významom štrngania kľúčmi v kontexte odchádzania jednej z hlavných (rockových) tvárí udalosti, ktorej význam, obávam sa, moje deti nikdy dosť nepochopia... pokračovanie článku
Detektívky mám rád. Pôvodne to bolo v prvej osobe jednotného čísla. Ale čo je už dnes pôvodné... pokračovanie článku
A vôbec! Osobné a nekorektné slová údajne v perexe nemajú miesto. Je to na vás. pokračovanie článku
Postarší semiotik, filozof, dosť možno i historik Umberto Eco fušuje rád aj do literatúry. Navyše, fandí komiksom, čím mi je ešte viac sympatickejší. Pravda, podozrievam ho z toho, že je pravý intelektuál, a teda persóna, na ktorú sa dnes hľadí s podozrením (vlastne to platí v každej dobe). Venuje sa pochybnému zaháľaniu, mysleniu, špekulovaniu, kompilovaniu a čmáraniu, čiže všetkému, čo mi je blízke a raz by som chcel byť ako on (nemyslím bradatý). Zatiaľ sa na to občas v záchvatoch pominutí sebaúcty aspoň hrám. Keďže som práve dočítal jeho posledný román Pražský cintorín, nedá mi nepodeliť sa o pár postrehov. pokračovanie článku
Skorá chvíľka existenciálneho filozofovania. pokračovanie článku
Po skúsenostiach s písaním na blogu sa mi ťažko vyhlasuje, že podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná. pokračovanie článku
Zo života, bez väčších umeleckých ambícií, slovom, aj to sa stáva. Napriek tomu je podobnosť s realitou čisto náhodná. pokračovanie článku
Včera na koncerte po nás chceli zahrať nejaké blues a ja som odvetil: "Jasné. Dáme Blues zemiakových hľúz." A dnes, v rámci spánkového deficitu, som tú ideu doviedol do odľahčeného konca. pokračovanie článku
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby.
pfmcentrum.sk
